Obec Vlachy

Obec Vlachy

..
..
..
..
..
..

Obec Vlachy / Oznam - zabezpečenie chodu obecného úradu

Oznam - zabezpečenie chodu obecného úradu
..

Dňa 25. mája 2018 bol hospitalizovaný pán starosta našej obce Ladislav Guoth. Je práceneschopný, v súčasnosti v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Na tomto základe dňa 31. mája 2018 odvolal z funkcie zástupcu starostu poslanca OZ pána Jozefa Forgáča na vlastnú žiadosť a poveril zastupovaním starostu obce poslankyňu OZ Ing. Dagmar Chvojkovú.

Nakoľko je dlhodobo práceneschopná, z dôvodu autonehody, aj pani účtovníčka našej obce , museli sme pristúpiť k nasledovným úpravám organizácie prác obecného úradu.

Na obecnom úrade bude Ing. Dagmar Chvojková prítomná, s výnimkou dovolenky alebo PN, každý utorok v úradných hodinách. Telefónny a mailový kontakt na ňu je uvedený na obecnej web stránke a na dverách obecného úradu.

Mgr. Dagmar Bruncková bude na obecnom úrade prítomná vždy v utorok a stredu v úradných hodinách, s výnimkou dovolenky alebo PN.

Zatvorenie obecného úradu z dôvodu čerpania dovolenky bude včas oznámené obecným rozhlasom a na obecnej webovej stránke.

Pretože Ing. Dagmar Chvojková, ako poverená zastupovaním starostu našej obce je zamestnaná, bude musieť zabezpečovať chod úradu vo vzťahu k pánovi starostovi, pani účtovníčke a k iným úradom, či organizáciám alebo organizovať prácu aktivačným zamestnancom aj Mgr. Dagmar Bruncková. V ostatné dni – pondelok a piatok vás prosíme, aby ste si najskôr na pevnej telefónnej linke ( 044*55 931 21) overili, či na úrade je prítomná alebo nie. 

Je nám ľúto, že sme museli pristúpiť k dočasným obmedzeniam úplného chodu obecného úradu smerom k vám, našim občanom, ale veríme, že situáciu, ktorá nie je bežná pochopíte a budete mať strpenie aj pri vybavovaní vašich potrieb a požiadaviek.

 

Obec Vlachy, spolu s miestnymi časťami Vlašky a Krmeš, sa nachádza v severnej časti stredného Slovenska, asi 16 km od mesta Liptovský Mikuláš, ktorý je administratívnym centrom regiónu Liptov. Katastrálne územia obcí sa nachádzajú v centrálnej časti liptovskej kotliny a obsahujú i časť vodného diela Liptovská. Mara, vrátane priehradného múru a časť plochy vyrovnávacej nádrže Bešeňová. Katastrálnym územím prechádzajú dôležité dopravné tepny regionálneho a republikového významu - diaľnica D1 a železničná trať Bratislava – Košice. Po zatopení obcí vodami Liptovskej Mary pripadla časť katastra obce Sokolče do správy obce Vlachy, čím celková katastra má rozlohu 1,118 ha. Tým sa obec radí medzi stredne veľké obce v rámci okresu Liptovský Mikuláš.Okolie Vlách bolo osídlené už vo veľkomoravskom období, čomu nasvedčujú archeologické nálezy keramiky z údolia malatínskeho potoka v chotári Vlách. Niekedy na prelome 12. a 13. storočia vznikla na území dnešných Vlách dedina vyskytujúca sa v dobových dokumentoch pod názvom „villa Latina“, resp. „villa Latinorum“, či v maďarčine „Olozi“, čo v preklade znamená dedina „Latiníkov“ – románskych hostí (Valónov). Išlo o osadu, vybudovanú staviteľmi (kamenári) Liptovského hradu – Valónmi, ktorí prišli do Liptova zo Spiša. Prvýkrát sa dedina spomína v listine kráľa Bela IV. z roku 1262, ktorou daroval Jánovi, zvanému Gallicus územie v rozsahu 4 popluží západným smerom od Vlách s podmienkou, že počas vojenskej výpravy musí zabezpečovať ochranu Liptovského hradu. V roku 1262 bola stavba Liptovského hradu dokončená a viacerí významní remeselníci boli za svoju dobrú prácu kráľom odmenení a dostali donáciu na pôdu v Liptove. Dokonca si mohli názov svojej obce preniesť aj do Liptova. Jeden z obdarovaných bol teda aj Ján zvaný Gallicus (priezviská v tom čase neexistovali). Ján Galliscus sa stal postupne vlastníkom celého neskoršieho územia Vlách. Jeho potomkovia, žijúci vo Vlachoch, používali maďarský názov v predikáte. V 16. storočí, v čase renesancie a používania archaickej slovenčiny aj v úradnom styku, používali slovenský prídomok – Vlašský. Aj keď spomínaný Juraj Vlašský daroval svoj majetok cirkvi (fare v Liptovskej Mare), väčšina rodových majetkov sa v priebehu 16. storočia dostala do rúk Kubíniovcov. Susedná dedina Vlašky vznikla niekedy na prelome 13. a 14. storočia nepochybne na podnet zemanov z Vlách. V listinách sa názov obce vyskytuje v maďarskom tvare „Kysolazy“, teda Malé Vlachy. V 15. – 16. storočí patrila zemanom Demkeovcom, ktorým patrila aj susedná dedina Vrbie, ktorá sa prvýkrát spomína až v roku 1549. Vznikla na území Vlašiek a išlo len o malú zemiansku dedinu s rozsahom jednej usadlosti. Niekedy v období konca 13. storočia vznikla v blízkosti Vlách aj dedina Krmeš, dobovo nazývaná Oztoj. V 14. storočí dedina patrila tunajším zemanom, jeden z nich Juraj používal prezývku Krmeš – „Kurmus de Oztoy“. Vlachy boli v roku 1536 zdanené od dvoch brán (pôrt), v rokoch 1549 a 1588 len do jednej a v roku 1596 dokonca od štvrť brány. Svedčí to o postupnom schudobňovaní tunajšieho sedliackeho obyvateľstva. Koncom 16. storočia tu boli len dve sedliacke rodiny a 6 želiarskych rodín. Majetok Vlašiek postupne prechádzal do rúk fary v Liptovskej Mare. Vo Vrbí stála na konci 16. storočia jedna kúria miestnych zemanov s priľahkými stavbami a obydliami pre tri želiarske rodiny, zabezpečujúce chod tunajšieho majera. Krmeš v tom čase patril k najmenším dedinám na Liptove.