Obec Vlachy

Obec Vlachy

..
..
..
..
..
..

Obec Vlachy / Kontakt

Kontakt
..

Starosta obce Ladislav Guoth:

Kontakt: 0948 707 067 

Obecný úrad:

Kontakt: 044 55 931 21

Poverená poslankyňa na zastupovanie starostu obce je od 1.6.2018 Ing. Dagmar Chvojková

Kontakt: 0908 384 661

E-mail: dagmar.chvojkova@post.sk

 

Bankové spojenie: PRIMA BANKA a.s. Liptovský Mikuláš

Číslo účtu: SK 5356 0000 0000 8107105001

IČO: 00 315 877

DIČ: 2020574897

 

Adresa: 032 13 Vlachy č. 126 

E-mail: info@obecvlachy.sk

Web: www.obecvlachy.sk 

 

Kontaktné údaje zodpovednej osoby Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky pre našu obec:

BROS Computing, s.r.o.

Zádubnie 169, 010 03 Žilina

Slovenská republika

Kontakt: +421 903 606 458

E-mail: brosland@brosland.eu

Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky


Adresa:
 
Hraničná 12

820 07, Bratislava 27

Slovenská republika

IČO: 36 064 220


Podateľna:

pondelok – štvrtok: 8:00 - 15:00

piatok: 8:00 - 14:00

 

Telefonické konzultácie v oblasti ochrany osobných údajov:

Utorok a Štvrtok od 8:00 do 12:00 +421 2 323 132 20


Sekretariát predsedu úradu +421 2 323 132 11

Sekretariát úradu +421 2 323 132 14       

Fax: +421 2 323 132 34


Hovorca:

mobil: 0910 985 794

e-mail: hovorca@pdp.gov.sk

 

E-mail :

a) všeobecne: statny.dozor@pdp.gov.sk

b) pre poskytovanie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z.: info@pdp.gov.sk

c) webové sídlo: webmaster@pdp.gov.sk

d) na podávanie žiadostí o poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám využite on-line formulár.

e) emailová adresa, prostredníctvom ktorej Vám bude Úrad poskytovať poradenstvo v oblasti ochrany osobných údajov.  Je určená pre deti, mládež, študentov, učiteľov, rodičov, ktorí majú podozrenie, že ich osobné údaje boli zneužité: ochrana@pdp.gov.sk

 

Právo dotknutej osoby podať návrh na začatie konania v zmysle ustanovenia § 100 zákona o ochrane osobných

Dotknutá osoba, ktorá sa domnieva, že dochádza k neoprávnenému spracúvaniu jej osobných údajov alebo došlo k zneužitiu jej osobných údajov, môže na Úrade pre ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len ,,Úrad“) podať návrh na začatie konania o ochrane osobných údajov.

Návrh na začatie konania možno podať písomne, osobne ústnou formou do zápisnice, elektronickými prostriedkami, pričom musí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, telegraficky alebo telefaxom, ktorý však treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do 3 dní.

Predmetný návrh musí v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov obsahovať:

a)     meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a podpis navrhovateľa,
b)    označenie toho, proti komu návrh smeruje; názov alebo meno a priezvisko, sídlo alebo trvalý pobyt, prípadne právnu formu a           identifikačné číslo,
c)     predmet návrhu s označením, ktoré práva sa podľa tvrdenia navrhovateľa pri spracúvaní osobných údajov porušili,
d)     dôkazy na podporu tvrdení uvedených v návrhu,
e)    kópiu listiny preukazujúcej uplatnenie práva podľa § 28, ak sa takéto právo mohlo uplatniť, alebo uvedenie dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Úrad následne rozhodne o návrhu navrhovateľa v lehote do 60 dní odo dňa začatia konania. V odôvodnených prípadoch môže Úrad túto lehotu primerane predĺžiť, najviac však o 6 mesiacov. O predĺžení lehoty Úrad písomne informuje účastníkov konania.

 

Informácie o práve žiadať od príslušného orgánu prístup k osobným údajom, ktoré sa dotknutej osoby týkajú, ich opravu, vymazanie alebo obmedzenie ich spracúvania


Dotknutá osoba má právo získať od príslušného orgánu potvrdenie o tom, či sa spracúvajú osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, a ak tomu tak je, má právo získať prístup k týmto osobným údajom a  informácie o

 

a)  účele spracúvania osobných údajov a právnom základe spracúvania osobných údajov,

b)  kategórii spracúvaných osobných údajov,

c)  príjemcovi alebo kategórii príjemcov, ktorým boli alebo majú byť osobné údaje poskytnuté, najmä o príjemcovi v tretej krajine alebo o medzinárodnej organizácii,

d)  dobe uchovávania osobných údajov; ak to nie je možné, informáciu o kritériách jej určenia,

e) práve žiadať od príslušného orgánu opravu osobných údajov týkajúcich sa dotknutej osoby alebo ich vymazanie alebo obmedzenie spracúvania osobných údajov, alebo práve namietať spracúvanie osobných údajov,

f)   kontaktných údajoch úradu,

g)  práve podať návrh na začatie konania podľa § 100,

h)  zdroji osobných údajov, ak sú dostupné.

 

Fyzická osoba by mala mať právo na prístup k údajom, ktoré boli o nej získané, a toto právo aj jednoducho uplatňovať, aby si bola vedomá zákonnosti spracúvania a mohla si ju overiť. Každá dotknutá osoba by preto mala mať právo vedieť a byť informovaná najmä o účeloch spracúvania údajov, kategóriách dotknutých osobných údajov a o dobe, počas ktorej sa budú údaje spracúvať, ako aj o príjemcoch osobných údajov atď. Na dodržanie tohto práva je dostatočné, aby mala dotknutá osoba k dispozícii úplné zhrnutie uvedených údajov v zrozumiteľnej forme, to znamená vo forme, ktorá umožňuje, aby bola dotknutá osoba informovaná o uvedených údajoch, aby si mohla uplatniť práva, ktoré jej tento zákon priznáva.

 

Príslušný orgán môže úplne alebo čiastočne obmedziť prístup k ich osobným údajom, a to v takom rozsahu a na tak dlho, ako je toto opatrenie s náležitým zreteľom na práva a oprávnené záujmy dotknutej fyzickej osoby v demokratickej spoločnosti nevyhnutné a primerané, aby sa zabránilo mareniu úradného alebo súdneho zisťovania, vyšetrovania alebo konania, aby sa zabránilo ohrozeniu plnenia úloh na účely trestného konania, aby sa tak ochránila verejná bezpečnosť alebo národná bezpečnosť, alebo aby sa ochránili práva a slobody iných. Príslušný orgán by mal prostredníctvom konkrétneho a individuálneho preskúmania každého prípadu posúdiť, či by sa právo na prístup malo čiastočne alebo úplne obmedziť.

 

Akékoľvek obmedzenie prístupu by malo byť dotknutej osobe v zásade oznámené písomne a malo by zahŕňať skutkové alebo právne dôvody, na ktorých je toto rozhodnutie založené.

 

Dotknutá osoba by tiež mala mať právo na opravu nesprávnych osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, ako aj právo na ich vymazanie, ak je spracúvanie takýchto údajov v rozpore so zákonom. Právom na opravu by však nemal byť napríklad dotknutý obsah svedeckej výpovede.

Fyzická osoba by mala mať právo na obmedzenie spracúvania, ak napadne správnosť osobných údajov a nemožno určiť ich správnosť či nesprávnosť, alebo keď je potrebné osobné údaje uchovať na účely dokazovania. Namiesto vymazania osobných údajov by sa spracúvanie malo obmedziť najmä vtedy, keď sa v osobitnom prípade možno odôvodnene domnievať, že vymazanie by mohlo ovplyvniť oprávnené záujmy dotknutej osoby. V takomto prípade by sa obmedzené údaje mali spracúvať len na účely, ktoré zabránili ich vymazaniu. Metódy na obmedzenie spracúvania osobných údajov by okrem iného mohli zahŕňať presunutie vybraných údajov do iného systému spracúvania, napríklad na účely archivácie, alebo zamedzenie prístupu k nim. V automatizovaných informačných systémoch by sa obmedzenie spracúvania malo v zásade zabezpečiť technickými prostriedkami. Skutočnosť, že spracúvanie osobných údajov je obmedzené, by sa v systéme mala vyznačiť tak, aby bolo jednoznačné, že spracúvanie osobných údajov je obmedzené. Takáto oprava alebo vymazanie osobných údajov alebo obmedzenie spracúvania by sa mali oznámiť príjemcom, ktorým sa údaje poskytli, a príslušným orgánom, od ktorých nesprávne údaje pochádzajú. Príslušné orgány by takisto mali upustiť od ďalšieho šírenia takýchto údajov.

 

Kontaktný formulár


  Meno: 
  Email:  
  Text:    
  2 + 4 =
 
Obec Vlachy, spolu s miestnymi časťami Vlašky a Krmeš, sa nachádza v severnej časti stredného Slovenska, asi 16 km od mesta Liptovský Mikuláš, ktorý je administratívnym centrom regiónu Liptov. Katastrálne územia obcí sa nachádzajú v centrálnej časti liptovskej kotliny a obsahujú i časť vodného diela Liptovská. Mara, vrátane priehradného múru a časť plochy vyrovnávacej nádrže Bešeňová. Katastrálnym územím prechádzajú dôležité dopravné tepny regionálneho a republikového významu - diaľnica D1 a železničná trať Bratislava – Košice. Po zatopení obcí vodami Liptovskej Mary pripadla časť katastra obce Sokolče do správy obce Vlachy, čím celková katastra má rozlohu 1,118 ha. Tým sa obec radí medzi stredne veľké obce v rámci okresu Liptovský Mikuláš.Okolie Vlách bolo osídlené už vo veľkomoravskom období, čomu nasvedčujú archeologické nálezy keramiky z údolia malatínskeho potoka v chotári Vlách. Niekedy na prelome 12. a 13. storočia vznikla na území dnešných Vlách dedina vyskytujúca sa v dobových dokumentoch pod názvom „villa Latina“, resp. „villa Latinorum“, či v maďarčine „Olozi“, čo v preklade znamená dedina „Latiníkov“ – románskych hostí (Valónov). Išlo o osadu, vybudovanú staviteľmi (kamenári) Liptovského hradu – Valónmi, ktorí prišli do Liptova zo Spiša. Prvýkrát sa dedina spomína v listine kráľa Bela IV. z roku 1262, ktorou daroval Jánovi, zvanému Gallicus územie v rozsahu 4 popluží západným smerom od Vlách s podmienkou, že počas vojenskej výpravy musí zabezpečovať ochranu Liptovského hradu. V roku 1262 bola stavba Liptovského hradu dokončená a viacerí významní remeselníci boli za svoju dobrú prácu kráľom odmenení a dostali donáciu na pôdu v Liptove. Dokonca si mohli názov svojej obce preniesť aj do Liptova. Jeden z obdarovaných bol teda aj Ján zvaný Gallicus (priezviská v tom čase neexistovali). Ján Galliscus sa stal postupne vlastníkom celého neskoršieho územia Vlách. Jeho potomkovia, žijúci vo Vlachoch, používali maďarský názov v predikáte. V 16. storočí, v čase renesancie a používania archaickej slovenčiny aj v úradnom styku, používali slovenský prídomok – Vlašský. Aj keď spomínaný Juraj Vlašský daroval svoj majetok cirkvi (fare v Liptovskej Mare), väčšina rodových majetkov sa v priebehu 16. storočia dostala do rúk Kubíniovcov. Susedná dedina Vlašky vznikla niekedy na prelome 13. a 14. storočia nepochybne na podnet zemanov z Vlách. V listinách sa názov obce vyskytuje v maďarskom tvare „Kysolazy“, teda Malé Vlachy. V 15. – 16. storočí patrila zemanom Demkeovcom, ktorým patrila aj susedná dedina Vrbie, ktorá sa prvýkrát spomína až v roku 1549. Vznikla na území Vlašiek a išlo len o malú zemiansku dedinu s rozsahom jednej usadlosti. Niekedy v období konca 13. storočia vznikla v blízkosti Vlách aj dedina Krmeš, dobovo nazývaná Oztoj. V 14. storočí dedina patrila tunajším zemanom, jeden z nich Juraj používal prezývku Krmeš – „Kurmus de Oztoy“. Vlachy boli v roku 1536 zdanené od dvoch brán (pôrt), v rokoch 1549 a 1588 len do jednej a v roku 1596 dokonca od štvrť brány. Svedčí to o postupnom schudobňovaní tunajšieho sedliackeho obyvateľstva. Koncom 16. storočia tu boli len dve sedliacke rodiny a 6 želiarskych rodín. Majetok Vlašiek postupne prechádzal do rúk fary v Liptovskej Mare. Vo Vrbí stála na konci 16. storočia jedna kúria miestnych zemanov s priľahkými stavbami a obydliami pre tri želiarske rodiny, zabezpečujúce chod tunajšieho majera. Krmeš v tom čase patril k najmenším dedinám na Liptove.