Obec Vlachy

Obec Vlachy

..
..
..
..

Obec Vlachy / História obce

História obce
..

Okolie Vlách bolo osídlené už vo veľkomoravskom období, čomu nasvedčujú archeologické nálezy keramiky z údolia malatínskeho potoka v chotári Vlách. Niekedy na prelome 12. a 13. storočia vznikla na území dnešných Vlách dedina vyskytujúca sa v dobových dokumentoch pod názvom „villa Latina“, resp. „villa Latinorum“, či v maďarčine „Olozi“, čo v preklade znamená dedina „Latiníkov“ – románskych hostí (Valónov). Išlo o osadu, vybudovanú staviteľmi (kamenári) Liptovského hradu – Valónmi, ktorí prišli do Liptova zo Spiša. Prvýkrát sa dedina spomína v listine kráľa Bela IV. z roku 1262, ktorou daroval Jánovi, zvanému Gallicus územie v rozsahu 4 popluží západným smerom od Vlách s podmienkou, že počas vojenskej výpravy musí zabezpečovať ochranu Liptovského hradu.

V roku 1262 bola stavba Liptovského hradu dokončená a viacerí významní remeselníci boli za svoju dobrú prácu kráľom odmenení a dostali donáciu na pôdu v Liptove. Dokonca si mohli názov svojej obce preniesť aj do Liptova. Jeden z obdarovaných bol teda aj Ján zvaný Gallicus (priezviská v tom čase neexistovali).       

Ján Galliscus sa stal postupne vlastníkom celého neskoršieho územia Vlách. Jeho potomkovia, žijúci vo Vlachoch, používali maďarský názov v predikáte. V 16. storočí, v čase renesancie a používania archaickej slovenčiny aj v úradnom styku, používali slovenský prídomok – Vlašský. 

Niekedy v období konca 13. storočia vznikla v blízkosti Vlách aj dedina Krmeš, dobovo nazývaná Oztoj. Najstaršia písomná zmienka o nej pochádza z roku 1351, keď sa preverovali hranice chotára obce. Z listín nie je možné zistiť presnejšie obdobie jej vzniku, ani meno jej zakladateľa. V 14. storočí dedina patrila tunajším zemanom, jeden z nich Juraj používal prezývku Krmeš - "Kurmus de Oztoy". Od konca 14. storočia sa potom zaužíval nový názov Krmeš (Chermeshaza) vo vlastníctve drobných zemianskych rodov.

Král Maximilián I. listinou z 25. februára 1576 nakoniec dedične daroval majetky v liptovských dedinách Vlachy, Vlašky, Vŕbie, Fiačice, Dechtáre, Parížovce, Ráztoky, Nežitovce, Svätá Anna, Malatiná (Orava) a dedinách v Nitrianskej a Trenčianskej stolici významnému protitureckému bojovníkovi, právnikovi a kráľovskému sudcovi Krištofovi Kubínimu (1502 - 1586) z Vyšného Kubína. 

Susedná dedina Vlašky vznikla niekedy na prelome 13. a 14. storočia nepochybne na podnet zemanov z Vlách. V listinách sa názov obce vyskytuje v maďarskom tvare „Kysolazy“, teda Malé Vlachy. Prvýkrát sa dedina spomína v rámci revízie liptovských donačných listín v tzv. Liptovskom registri v roku 1391. V 15. – 16. storočí patrila zemanom Demkeovcom, ktorým patrila aj susedná dedina Vrbie, ktorá sa prvýkrát spomína až v roku 1549. Vznikla na území Vlašiek a išlo len o malú zemiansku dedinu s rozsahom jednej usadlosti, ktorá vznikla deľbou zemianskeho majetku.Majetok Vlašiek postupne prechádzal do rúk fary v Liptovskej Mare. Vo Vrbí stála na konci 16. storočia jedna kúria miestnych zemanov s priľahkými stavbami a obydliami pre tri želiarske rodiny, zabezpečujúce chod tunajšieho majera. 

Kaštieľ vo Vlachoch - v druhej polovici 17. storočia spojením dvoch pôvodne samostatných budov vznikol kaštieľ. Rozsiahlu prestavbu po roku 1699, pravdepodobne v súvislosti s povstaním Juraja II. Rákociho, uskutočnil Gašpar Kubíni s manželkou Alžbetou Sontágovou. V rámci tejto prestavby bola pri kaštieli vybudovaná veža, nazývaná bašta, čo je zachytené vo viacerých výpovediach z vyšetrovania, ktoré sa uskutočnilo v roku 1750. V tomto období bola pravidelne prispôsobená aj dispozícia obvodových múrov a hospodárskych stavieb, aby bolo možné objekt využiť aj na obranu. Z hospodárskych budov sa dodnes zachovala len sýpka.

Demčiny - javia sa v archívnych dokumentoch ako šľachtická jednodvorcová dedina, ktorá si svoj charakter udržala po celé obdobie feudalizmu. Podľa štatistiky tu žilo len 26 obyvateľov. V prípade Demčín nemôžeme hovoriť o obci, ale doslovne platí feudálne latinské označenie possessio - teda majetok. Dominantou hospodárskej zástavby majetku bol mlyn, od ktorého viedol derivačný kanál až do Váhu. Majitelia Demčín viedli najčastejšie chotárne spory s Kubíniovcami. Najmä o ostrov, ktorý sa vytvoril na druhej strane Váhu, kde bolo možné oraním získavať pôdu na vysievanie a pasenie dobytka.

Vŕbie - dedina bola v 16. storočí šľachtickým majetkom, ktorý patril rodu Demke. V roku 1850 v nej žilo 94 obyvateľov, 6 katolíkov a 88 evanjelikov.

Sokolče - podľa názvu dediny sa predpokladá, že Sokolče boli pôvodne služobnou osadou kráľovských sokoliarov. V 17. storočí však už patrili k poddanským dedinám Likavského panstva. Urbár z roku 1625 zaznamenal v dedine 7 sedliackach usadlostí a 10 želiarskych domov. V dokumentoch sa obec označovala ako "celá obecz Szokolská". Podľa záznamu farára v katolíckej matrike Svätomarskej farnosti v lete 1.júla 1770 prechádzal panovník Jozef. II cez Liptov a zastavil sa v Sokolčiach.

V súčasnosti obec Vlachy tvoria tri miestne časti: Vlachy, Vlašky a Krmeš. Najväčšou z nich je Krmeš, dedina Vŕbie zanikla pri výstavbe priehrady Liptovská Mara. 


 

Obec Vlachy, spolu s miestnymi časťami Vlašky a Krmeš, sa nachádza v severnej časti stredného Slovenska, asi 16 km od mesta Liptovský Mikuláš, ktorý je administratívnym centrom regiónu Liptov. Katastrálne územia obcí sa nachádzajú v centrálnej časti liptovskej kotliny a obsahujú i časť vodného diela Liptovská. Mara, vrátane priehradného múru a časť plochy vyrovnávacej nádrže Bešeňová. Katastrálnym územím prechádzajú dôležité dopravné tepny regionálneho a republikového významu - diaľnica D1 a železničná trať Bratislava – Košice. Po zatopení obcí vodami Liptovskej Mary pripadla časť katastra obce Sokolče do správy obce Vlachy, čím celková katastra má rozlohu 1,118 ha. Tým sa obec radí medzi stredne veľké obce v rámci okresu Liptovský Mikuláš.Okolie Vlách bolo osídlené už vo veľkomoravskom období, čomu nasvedčujú archeologické nálezy keramiky z údolia malatínskeho potoka v chotári Vlách. Niekedy na prelome 12. a 13. storočia vznikla na území dnešných Vlách dedina vyskytujúca sa v dobových dokumentoch pod názvom „villa Latina“, resp. „villa Latinorum“, či v maďarčine „Olozi“, čo v preklade znamená dedina „Latiníkov“ – románskych hostí (Valónov). Išlo o osadu, vybudovanú staviteľmi (kamenári) Liptovského hradu – Valónmi, ktorí prišli do Liptova zo Spiša. Prvýkrát sa dedina spomína v listine kráľa Bela IV. z roku 1262, ktorou daroval Jánovi, zvanému Gallicus územie v rozsahu 4 popluží západným smerom od Vlách s podmienkou, že počas vojenskej výpravy musí zabezpečovať ochranu Liptovského hradu. V roku 1262 bola stavba Liptovského hradu dokončená a viacerí významní remeselníci boli za svoju dobrú prácu kráľom odmenení a dostali donáciu na pôdu v Liptove. Dokonca si mohli názov svojej obce preniesť aj do Liptova. Jeden z obdarovaných bol teda aj Ján zvaný Gallicus (priezviská v tom čase neexistovali). Ján Galliscus sa stal postupne vlastníkom celého neskoršieho územia Vlách. Jeho potomkovia, žijúci vo Vlachoch, používali maďarský názov v predikáte. V 16. storočí, v čase renesancie a používania archaickej slovenčiny aj v úradnom styku, používali slovenský prídomok – Vlašský. Aj keď spomínaný Juraj Vlašský daroval svoj majetok cirkvi (fare v Liptovskej Mare), väčšina rodových majetkov sa v priebehu 16. storočia dostala do rúk Kubíniovcov. Susedná dedina Vlašky vznikla niekedy na prelome 13. a 14. storočia nepochybne na podnet zemanov z Vlách. V listinách sa názov obce vyskytuje v maďarskom tvare „Kysolazy“, teda Malé Vlachy. V 15. – 16. storočí patrila zemanom Demkeovcom, ktorým patrila aj susedná dedina Vrbie, ktorá sa prvýkrát spomína až v roku 1549. Vznikla na území Vlašiek a išlo len o malú zemiansku dedinu s rozsahom jednej usadlosti. Niekedy v období konca 13. storočia vznikla v blízkosti Vlách aj dedina Krmeš, dobovo nazývaná Oztoj. V 14. storočí dedina patrila tunajším zemanom, jeden z nich Juraj používal prezývku Krmeš – „Kurmus de Oztoy“. Vlachy boli v roku 1536 zdanené od dvoch brán (pôrt), v rokoch 1549 a 1588 len do jednej a v roku 1596 dokonca od štvrť brány. Svedčí to o postupnom schudobňovaní tunajšieho sedliackeho obyvateľstva. Koncom 16. storočia tu boli len dve sedliacke rodiny a 6 želiarskych rodín. Majetok Vlašiek postupne prechádzal do rúk fary v Liptovskej Mare. Vo Vrbí stála na konci 16. storočia jedna kúria miestnych zemanov s priľahkými stavbami a obydliami pre tri želiarske rodiny, zabezpečujúce chod tunajšieho majera. Krmeš v tom čase patril k najmenším dedinám na Liptove.