Obec Vlachy

Obec Vlachy

..
..
..
..

Obec Vlachy / Cirkevné dejiny

Cirkevné dejiny
..


Obyvateľstvo Vlách a susedných dedín od stredoveku patrilo farnosti Svätej Panny Márie v Liptovskej Mare. Najstaršia sakrálna stavba v Liptovskej Mare pochádzala z 10.-12. storočia. V druhej tretine 13. storočia bol v Liptovskej Mare postavený ranogotický kostol. Prvá písomná zmienka o tomto kostole je z roku 1288, v rámci majetkoprávnej listiny, kde sa spomína Mykus, liptovský vicearchidiakon a farár v Liptovskej Mare. Kostol Panny Márie bol postavený na kráľovskom majetku a tunajšiemu farárovi patrili majetky aj v susedných farských obciach v Liptovskom Trnovci, Liptovskej Sielnici, Vlachoch a Krmeši. Farára preto do Svätej Mary dosadzovalo najprv hradné panstvo na Liptovskom Hrade a po jeho zničení v roku 1474 panstvo Likava.

V 14. storočí sa tunajší kňazi stávali svedkami pri rôznych, najmä civilných sporoch. Zasadala tu aj kongregácia Liptovskej stolice (najstaršia správa je z r. 1348). Na takéto účely slúžila v Liptovskej Mare špeciálne postavená a určená budova („curia“). Zasadnutia stolice sa tu pravidelne konali až do roku 1582, keď sa rozhodli preložiť zasadania do Partizánskej Ľupče.

V 17. storočí bol kostol viackrát upravovaný. V roku 1635 bola ku objektu kostola pristavaná nová renesančná veža. Z dodnes neznámych príčin, pravdepodobne však kvôli  veľkým trhlinám na stenách lode, bolo potrebné celú starú loď prestavať. Pri týchto úpravách bola odstránená aj stará veža. Novú umiestnili v strede priečelia južnej lode. Veža ostala dominantou okolia až do zatopenia tohto územia vodami nádrže Liptovská Mara.

Občania obce, vyznávajúci rímskokatolícku vieru si svojpomocne postavili nový kostol Návštevy Panny Márie pri kaplnke v miestnej časti Vlašky, ktorý bol vysvätený 12.10.1991. Filiálka Vlašky patrí pod Farský úrad v Liptovskom Michale, kde v súčasnosti je farským administrátorom Mgr. František Plučinský.

Evanjelické obyvateľstvo z Vlách a okolia sa po roku 1686 pripojilo ku evanjelického zboru v Paludzi. Potom, čo bola Paludza vybratá ako dávnejšie stredisko evanjelického cirkevného života, bol v roku 1693 postavený prvý drevený artikulárny chrám. Z roku 1765 sa zachovala prosba evanjelikov z Paludze a okolitých dedín, adresovaná panovníčke Márii Terézii o povolenie výstavby nového evanjelického kostola z kameňa.  Stavbu povolili v roku 1770 s podmienkou, že nová stavba má mať len murované základy a nesmú byť od zeme viac ako jednu stopu vysoké. Celá stavba stála 5 tisíc zlatých. Po vybudovaní priehrady Liptovská Mara bol kostol v Paludzi premiestnený do rázovitého prostredia katastra obce Lazisko. Je miestom Cirkevného zboru Svätý Kríž. Naši evanjelici patria pod Cirkevný zbor v Partizánskej Ľupči. Zborovým farárom je Mgr. Ján Molčan.

Z cirkevných stavieb vo Vlachoch a príslušných obecných častiach sú pozoruhodné: zvonica vo Vlachoch s murovanými základmi a dreveným vrchom. Bola využívaná aj ako požiarna zbrojnica. V miestnej časti Krmeš sa nachádza zvonica postavená v roku 1930 na mieste staršej zvonice. Prízemie zvonice je murované a poschodie je drevené. Vo zvonici sa nachádza jeden zvon z roku 1695.



Kostol Panny Márie Svätá Mara 

Obec Vlachy, spolu s miestnymi časťami Vlašky a Krmeš, sa nachádza v severnej časti stredného Slovenska, asi 16 km od mesta Liptovský Mikuláš, ktorý je administratívnym centrom regiónu Liptov. Katastrálne územia obcí sa nachádzajú v centrálnej časti liptovskej kotliny a obsahujú i časť vodného diela Liptovská. Mara, vrátane priehradného múru a časť plochy vyrovnávacej nádrže Bešeňová. Katastrálnym územím prechádzajú dôležité dopravné tepny regionálneho a republikového významu - diaľnica D1 a železničná trať Bratislava – Košice. Po zatopení obcí vodami Liptovskej Mary pripadla časť katastra obce Sokolče do správy obce Vlachy, čím celková katastra má rozlohu 1,118 ha. Tým sa obec radí medzi stredne veľké obce v rámci okresu Liptovský Mikuláš.Okolie Vlách bolo osídlené už vo veľkomoravskom období, čomu nasvedčujú archeologické nálezy keramiky z údolia malatínskeho potoka v chotári Vlách. Niekedy na prelome 12. a 13. storočia vznikla na území dnešných Vlách dedina vyskytujúca sa v dobových dokumentoch pod názvom „villa Latina“, resp. „villa Latinorum“, či v maďarčine „Olozi“, čo v preklade znamená dedina „Latiníkov“ – románskych hostí (Valónov). Išlo o osadu, vybudovanú staviteľmi (kamenári) Liptovského hradu – Valónmi, ktorí prišli do Liptova zo Spiša. Prvýkrát sa dedina spomína v listine kráľa Bela IV. z roku 1262, ktorou daroval Jánovi, zvanému Gallicus územie v rozsahu 4 popluží západným smerom od Vlách s podmienkou, že počas vojenskej výpravy musí zabezpečovať ochranu Liptovského hradu. V roku 1262 bola stavba Liptovského hradu dokončená a viacerí významní remeselníci boli za svoju dobrú prácu kráľom odmenení a dostali donáciu na pôdu v Liptove. Dokonca si mohli názov svojej obce preniesť aj do Liptova. Jeden z obdarovaných bol teda aj Ján zvaný Gallicus (priezviská v tom čase neexistovali). Ján Galliscus sa stal postupne vlastníkom celého neskoršieho územia Vlách. Jeho potomkovia, žijúci vo Vlachoch, používali maďarský názov v predikáte. V 16. storočí, v čase renesancie a používania archaickej slovenčiny aj v úradnom styku, používali slovenský prídomok – Vlašský. Aj keď spomínaný Juraj Vlašský daroval svoj majetok cirkvi (fare v Liptovskej Mare), väčšina rodových majetkov sa v priebehu 16. storočia dostala do rúk Kubíniovcov. Susedná dedina Vlašky vznikla niekedy na prelome 13. a 14. storočia nepochybne na podnet zemanov z Vlách. V listinách sa názov obce vyskytuje v maďarskom tvare „Kysolazy“, teda Malé Vlachy. V 15. – 16. storočí patrila zemanom Demkeovcom, ktorým patrila aj susedná dedina Vrbie, ktorá sa prvýkrát spomína až v roku 1549. Vznikla na území Vlašiek a išlo len o malú zemiansku dedinu s rozsahom jednej usadlosti. Niekedy v období konca 13. storočia vznikla v blízkosti Vlách aj dedina Krmeš, dobovo nazývaná Oztoj. V 14. storočí dedina patrila tunajším zemanom, jeden z nich Juraj používal prezývku Krmeš – „Kurmus de Oztoy“. Vlachy boli v roku 1536 zdanené od dvoch brán (pôrt), v rokoch 1549 a 1588 len do jednej a v roku 1596 dokonca od štvrť brány. Svedčí to o postupnom schudobňovaní tunajšieho sedliackeho obyvateľstva. Koncom 16. storočia tu boli len dve sedliacke rodiny a 6 želiarskych rodín. Majetok Vlašiek postupne prechádzal do rúk fary v Liptovskej Mare. Vo Vrbí stála na konci 16. storočia jedna kúria miestnych zemanov s priľahkými stavbami a obydliami pre tri želiarske rodiny, zabezpečujúce chod tunajšieho majera. Krmeš v tom čase patril k najmenším dedinám na Liptove.