Obec Vlachy

Obec Vlachy

..
..
..
..

Obec Vlachy / Pamiatky

Pamiatky
..


Kaštieľ Vlachy

Renesančný dvojpodlažný kaštieľ vo Vlachoch pochádza zo 16. storočia. Interiéry sú zdobené renesančnými a barokovými klenbami. Okolo kaštieľa sa pôvodne rozkladala okrasná záhrada. Hospodárske budovy boli rozmiestnené tak, že v čase vojnového konfliktu mohli slúžiť ako opevnenie. Celý areál bol obohnaný murovano-dreveným plotom s barokovými vstupnými bránami. Z týchto objektov sa zachovala len sýpka. Pôvodný kaštieľ na tomto mieste dali postaviť členovia zemianskeho rodu Vlašský, potomkovia Jána Galicusa. V roku 1899 sa dostal do rúk posledným jeho majiteľom a to do rodu Bohušovcov. (In: P. Vítek: „Vlachy, čriepky z dejín obcí Vlachy, Vlašky, Krmeš a Vrbie“, Obec Vlachy, 2010, ISBN: 978-80-970525-2-2)
 
 


Kaplnka Vlašky
 
Kaplnka vo Vlaškách z roku 1930 dnes neslúži svojmu účelu. Výstavbou nového kostola v tesnej blízkosti kaplnky sa vytvorili podstatne lepšie podmienky na prevádzanie obradov a bohoslužieb. Nakoľko v ostatných obciach sa kostoly nenachádzajú, slúži i širšiemu okoliu a obyvateľom obcí Vlachy a Krmeš. Kaplnka slúži ako chladiaca miestnosť pred pohrebmi. Pri ceste sú pozostatky mlyna s náhonom.
 
 
 
 





Kováčska dielňa Vlachy  

Má asi 150 rokov, majiteľom je rodina Moleková. Slúžila ešte koncom šesťdesiatych rokov, kedy Jozef Molek, otec terajšieho majiteľa Jána Moleka podkúval kone miestneho družstva. V mladosti bol učňom u pôvodného majiteľa, ktorý dielňu založil okolo roku 1860. V súčasnosti sa v nej nachádzajú pozostatky pôvodného vybavenia.
 

 

 

 

 

 

Obec Vlachy, spolu s miestnymi časťami Vlašky a Krmeš, sa nachádza v severnej časti stredného Slovenska, asi 16 km od mesta Liptovský Mikuláš, ktorý je administratívnym centrom regiónu Liptov. Katastrálne územia obcí sa nachádzajú v centrálnej časti liptovskej kotliny a obsahujú i časť vodného diela Liptovská. Mara, vrátane priehradného múru a časť plochy vyrovnávacej nádrže Bešeňová. Katastrálnym územím prechádzajú dôležité dopravné tepny regionálneho a republikového významu - diaľnica D1 a železničná trať Bratislava – Košice. Po zatopení obcí vodami Liptovskej Mary pripadla časť katastra obce Sokolče do správy obce Vlachy, čím celková katastra má rozlohu 1,118 ha. Tým sa obec radí medzi stredne veľké obce v rámci okresu Liptovský Mikuláš.Okolie Vlách bolo osídlené už vo veľkomoravskom období, čomu nasvedčujú archeologické nálezy keramiky z údolia malatínskeho potoka v chotári Vlách. Niekedy na prelome 12. a 13. storočia vznikla na území dnešných Vlách dedina vyskytujúca sa v dobových dokumentoch pod názvom „villa Latina“, resp. „villa Latinorum“, či v maďarčine „Olozi“, čo v preklade znamená dedina „Latiníkov“ – románskych hostí (Valónov). Išlo o osadu, vybudovanú staviteľmi (kamenári) Liptovského hradu – Valónmi, ktorí prišli do Liptova zo Spiša. Prvýkrát sa dedina spomína v listine kráľa Bela IV. z roku 1262, ktorou daroval Jánovi, zvanému Gallicus územie v rozsahu 4 popluží západným smerom od Vlách s podmienkou, že počas vojenskej výpravy musí zabezpečovať ochranu Liptovského hradu. V roku 1262 bola stavba Liptovského hradu dokončená a viacerí významní remeselníci boli za svoju dobrú prácu kráľom odmenení a dostali donáciu na pôdu v Liptove. Dokonca si mohli názov svojej obce preniesť aj do Liptova. Jeden z obdarovaných bol teda aj Ján zvaný Gallicus (priezviská v tom čase neexistovali). Ján Galliscus sa stal postupne vlastníkom celého neskoršieho územia Vlách. Jeho potomkovia, žijúci vo Vlachoch, používali maďarský názov v predikáte. V 16. storočí, v čase renesancie a používania archaickej slovenčiny aj v úradnom styku, používali slovenský prídomok – Vlašský. Aj keď spomínaný Juraj Vlašský daroval svoj majetok cirkvi (fare v Liptovskej Mare), väčšina rodových majetkov sa v priebehu 16. storočia dostala do rúk Kubíniovcov. Susedná dedina Vlašky vznikla niekedy na prelome 13. a 14. storočia nepochybne na podnet zemanov z Vlách. V listinách sa názov obce vyskytuje v maďarskom tvare „Kysolazy“, teda Malé Vlachy. V 15. – 16. storočí patrila zemanom Demkeovcom, ktorým patrila aj susedná dedina Vrbie, ktorá sa prvýkrát spomína až v roku 1549. Vznikla na území Vlašiek a išlo len o malú zemiansku dedinu s rozsahom jednej usadlosti. Niekedy v období konca 13. storočia vznikla v blízkosti Vlách aj dedina Krmeš, dobovo nazývaná Oztoj. V 14. storočí dedina patrila tunajším zemanom, jeden z nich Juraj používal prezývku Krmeš – „Kurmus de Oztoy“. Vlachy boli v roku 1536 zdanené od dvoch brán (pôrt), v rokoch 1549 a 1588 len do jednej a v roku 1596 dokonca od štvrť brány. Svedčí to o postupnom schudobňovaní tunajšieho sedliackeho obyvateľstva. Koncom 16. storočia tu boli len dve sedliacke rodiny a 6 želiarskych rodín. Majetok Vlašiek postupne prechádzal do rúk fary v Liptovskej Mare. Vo Vrbí stála na konci 16. storočia jedna kúria miestnych zemanov s priľahkými stavbami a obydliami pre tri želiarske rodiny, zabezpečujúce chod tunajšieho majera. Krmeš v tom čase patril k najmenším dedinám na Liptove.