Obec Vlachy

Obec Vlachy

..
..
..
..

Obec Vlachy / Liptovská Mara

Liptovská Mara
..

Liptovská Mara je vodné dielo na Slovensku pri Liptovskom Mikuláši. Priehradný múr sa týči nad obcou Vlachy. Vodné dielo bolo vybudované v rokoch 1965-1975. Liptovská Mara počas svojej doterajšej 30-ročnej prevádzky nezaznamenala väčšie technické problémy. Ojedinele sa objavili len malé priesaky vody, ktoré sú bežné pre takéto vodné dielo. Tieto sa monitorujú a priebežne odstraňujú.

Rozloha Liptovskej Mary je 22 km², pri päte je široká 200 m a dlhá 1225 m. Svojou výškou 45 m je druhou najväčšou sypanou hrádzou v Slovenskej republike. Je to aj najväčšia nádrž na Slovensku s objemom vody 365 mil. m³ vody. Vody priehrady zaplavili 13 obcí Najcennejšie domy umiestnili v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Nachádza sa tam goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec, pôvodné go
tické kostoly z obce Liptovská Mara, zrubové domy. Výnimkou je drevený artikulárny kostol z Paludze, ktorý sa nachádza na okraji obce Lazisko.
Hlavný účel priehrady je protipovodňová ochrana, ale slúži aj na výrobu elektrickej energie, pod hrádzou sa nachádzajú 4 turbíny s výkonom 200 MW. Z histórie sa dozvedáme, že povodne sa opakovali takmer každoročne. Zvlášť ničivá povodeň sa vyskytla v rokoch 1683 a 1713. V dejinách Liptova od začiatku 19. storočia bola najkatastrofálnejšou  povodeň v roku 1813.
„Leto roku 1813 bolo celkove chladné. Na horách bol ešte sneh. Dažde boli výdatné a pôda prevlhnutá. Dňa 20. augusta bolo jasno a teplo. Zvyšky snehu v horských dolinách mizli a začali sa roztápať. Hladina potokov sa začala postupne dvíhať, pretože presiaknutá zem viac vody nepohlcovala. Večer 22. augusta sa obloha zatiahla a začalo husto pršať. Dážď bol prudký až do 24. augusta. Uprostred noci sa začala voda z koryta vylievať. Vyvrátilo tisíce stromov, medziiným aj mohutné lipy a vŕby. Rozbúrený živel povytŕhal veľké osamelé stromy aj s koreňmi. Dážď  stále neprestával. 25. augusta okolo štvrtej hodiny poobede strašná búrka poľavila, pršalo však ďalej. Dul silný severný vietor. Počasie sa začalo zlepšovať až k večeru. Škody na majetku dosiahli výšku temer 2 milióny zlatých, zahynulo okolo 300 ľudských životov. „
Protipovodňovými opatreniami za zaoberali ľudia od čias Rakúska – Uhorska až do 20. storočia. Takéto skrotenie vodného živlu dnes zabezpečuje premyslený systém vodohospodárskej činnosti. V Liptovskej kotline je to najmä vodné dielo Liptovská Mara.
Každoročne sa pri vodách Liptovskej Mary rekreujú tisícky rekreantov. Sú tu možnosti kúpania, surfovania, jachtingu, škola windsurfingu, člnkovanie, vodné bicyklovanie, minigolf, rybárčenie, plavba vyhliadkovou loďou. V Liptovskom Trnovci je plážové kúpalisko a autocamping, požičovňa športových potrieb, minigolf, prístav lodnej dopravy, prístav jácht, požičovňa člnov, vodná záchranná služba, výcvikové stredisko potápačov a trávnatá pláž. Od jari do jesene sa tu konajú významné športové podujatia s medzinárodnou účasťou. Ďalšie rekreačné strediská na severnom brehu priehrady: Bobrovník, Liptovská Sielnica. Na jej brehoch sa nachádza množstvo penziónov a reštaurácií s výbornou a kvalitnou ponukou služieb a jedál. Stredisko je dobre situované východisko turistických trás do Chočských vrchov, Západných a Nízkych Tatier. (In:http://www.mara.sk/liptovska-mara-rekreacia-vylety-kupanie“)




 
Obec Vlachy, spolu s miestnymi časťami Vlašky a Krmeš, sa nachádza v severnej časti stredného Slovenska, asi 16 km od mesta Liptovský Mikuláš, ktorý je administratívnym centrom regiónu Liptov. Katastrálne územia obcí sa nachádzajú v centrálnej časti liptovskej kotliny a obsahujú i časť vodného diela Liptovská. Mara, vrátane priehradného múru a časť plochy vyrovnávacej nádrže Bešeňová. Katastrálnym územím prechádzajú dôležité dopravné tepny regionálneho a republikového významu - diaľnica D1 a železničná trať Bratislava – Košice. Po zatopení obcí vodami Liptovskej Mary pripadla časť katastra obce Sokolče do správy obce Vlachy, čím celková katastra má rozlohu 1,118 ha. Tým sa obec radí medzi stredne veľké obce v rámci okresu Liptovský Mikuláš.Okolie Vlách bolo osídlené už vo veľkomoravskom období, čomu nasvedčujú archeologické nálezy keramiky z údolia malatínskeho potoka v chotári Vlách. Niekedy na prelome 12. a 13. storočia vznikla na území dnešných Vlách dedina vyskytujúca sa v dobových dokumentoch pod názvom „villa Latina“, resp. „villa Latinorum“, či v maďarčine „Olozi“, čo v preklade znamená dedina „Latiníkov“ – románskych hostí (Valónov). Išlo o osadu, vybudovanú staviteľmi (kamenári) Liptovského hradu – Valónmi, ktorí prišli do Liptova zo Spiša. Prvýkrát sa dedina spomína v listine kráľa Bela IV. z roku 1262, ktorou daroval Jánovi, zvanému Gallicus územie v rozsahu 4 popluží západným smerom od Vlách s podmienkou, že počas vojenskej výpravy musí zabezpečovať ochranu Liptovského hradu. V roku 1262 bola stavba Liptovského hradu dokončená a viacerí významní remeselníci boli za svoju dobrú prácu kráľom odmenení a dostali donáciu na pôdu v Liptove. Dokonca si mohli názov svojej obce preniesť aj do Liptova. Jeden z obdarovaných bol teda aj Ján zvaný Gallicus (priezviská v tom čase neexistovali). Ján Galliscus sa stal postupne vlastníkom celého neskoršieho územia Vlách. Jeho potomkovia, žijúci vo Vlachoch, používali maďarský názov v predikáte. V 16. storočí, v čase renesancie a používania archaickej slovenčiny aj v úradnom styku, používali slovenský prídomok – Vlašský. Aj keď spomínaný Juraj Vlašský daroval svoj majetok cirkvi (fare v Liptovskej Mare), väčšina rodových majetkov sa v priebehu 16. storočia dostala do rúk Kubíniovcov. Susedná dedina Vlašky vznikla niekedy na prelome 13. a 14. storočia nepochybne na podnet zemanov z Vlách. V listinách sa názov obce vyskytuje v maďarskom tvare „Kysolazy“, teda Malé Vlachy. V 15. – 16. storočí patrila zemanom Demkeovcom, ktorým patrila aj susedná dedina Vrbie, ktorá sa prvýkrát spomína až v roku 1549. Vznikla na území Vlašiek a išlo len o malú zemiansku dedinu s rozsahom jednej usadlosti. Niekedy v období konca 13. storočia vznikla v blízkosti Vlách aj dedina Krmeš, dobovo nazývaná Oztoj. V 14. storočí dedina patrila tunajším zemanom, jeden z nich Juraj používal prezývku Krmeš – „Kurmus de Oztoy“. Vlachy boli v roku 1536 zdanené od dvoch brán (pôrt), v rokoch 1549 a 1588 len do jednej a v roku 1596 dokonca od štvrť brány. Svedčí to o postupnom schudobňovaní tunajšieho sedliackeho obyvateľstva. Koncom 16. storočia tu boli len dve sedliacke rodiny a 6 želiarskych rodín. Majetok Vlašiek postupne prechádzal do rúk fary v Liptovskej Mare. Vo Vrbí stála na konci 16. storočia jedna kúria miestnych zemanov s priľahkými stavbami a obydliami pre tri želiarske rodiny, zabezpečujúce chod tunajšieho majera. Krmeš v tom čase patril k najmenším dedinám na Liptove.