Obec Vlachy

Obec Vlachy

..
..
..
..

Obec Vlachy / Zmluvy rok 2011

Zmluvy rok 2011
..
Dátum Dodávateľ Suma Predmet zmluvy Detail zmluvy
28.03.2011 Martina Oravcová   Zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy pdf
23.03.2011 Ekoadítor s.r.o. Bratislava n/a Dodatok č. 1 pdf
15.6.2011 Michal Stoľar n/a nájomná zmluva pdf
11.7.2011 SSE n/a dodávka elektriny pdf
10.8.2011 UNION-poistenie n/a dodatok pdf
10.8.2011 Martina Oravcová n/a pozemok pdf
25.8.2011 Iveta Moravčíková n/a účtovníctvo pdf
7.9.2011
FreeTech services. s.r.o. 50,- servis PC MŠ-dodat. pdf
6.10.2011 Potr.banka Slovenska n/a potr.pomoc pdf
6.10.2011 UPSVaR L.Mikuláš n/a dodatok-práce pdf
6.10.2011 Duge catering L.Mikuláš n/a strava pdf
7.10.2011 Gustáv Antoška 100,- inf.tabuľa pdf
25.10.2011 Peter Laučík 200,- monografia pdf
28.10.2011 Marek Bartoš 15600,- predaj bytu pdf
3.11.2011 Ing.Sergej Bukovič 350+1% žiadosť-fondy pdf
10.11.2011 MDVaRR SR 9825,40 Poskytnutie dotácie pdf
16.11.2011 Terratechnik BA 1000,- zmluva o reklame pdf
30.11.2011 Kooperatíva posťovňa n/a poist.obec.práce pdf
12.12.2011 Marek Hikl n/a zim.údržba pdf
19.12.2011 C2K L.Mikuláš 36,- propagácia akcií pdf
Obec Vlachy, spolu s miestnymi časťami Vlašky a Krmeš, sa nachádza v severnej časti stredného Slovenska, asi 16 km od mesta Liptovský Mikuláš, ktorý je administratívnym centrom regiónu Liptov. Katastrálne územia obcí sa nachádzajú v centrálnej časti liptovskej kotliny a obsahujú i časť vodného diela Liptovská. Mara, vrátane priehradného múru a časť plochy vyrovnávacej nádrže Bešeňová. Katastrálnym územím prechádzajú dôležité dopravné tepny regionálneho a republikového významu - diaľnica D1 a železničná trať Bratislava – Košice. Po zatopení obcí vodami Liptovskej Mary pripadla časť katastra obce Sokolče do správy obce Vlachy, čím celková katastra má rozlohu 1,118 ha. Tým sa obec radí medzi stredne veľké obce v rámci okresu Liptovský Mikuláš.Okolie Vlách bolo osídlené už vo veľkomoravskom období, čomu nasvedčujú archeologické nálezy keramiky z údolia malatínskeho potoka v chotári Vlách. Niekedy na prelome 12. a 13. storočia vznikla na území dnešných Vlách dedina vyskytujúca sa v dobových dokumentoch pod názvom „villa Latina“, resp. „villa Latinorum“, či v maďarčine „Olozi“, čo v preklade znamená dedina „Latiníkov“ – románskych hostí (Valónov). Išlo o osadu, vybudovanú staviteľmi (kamenári) Liptovského hradu – Valónmi, ktorí prišli do Liptova zo Spiša. Prvýkrát sa dedina spomína v listine kráľa Bela IV. z roku 1262, ktorou daroval Jánovi, zvanému Gallicus územie v rozsahu 4 popluží západným smerom od Vlách s podmienkou, že počas vojenskej výpravy musí zabezpečovať ochranu Liptovského hradu. V roku 1262 bola stavba Liptovského hradu dokončená a viacerí významní remeselníci boli za svoju dobrú prácu kráľom odmenení a dostali donáciu na pôdu v Liptove. Dokonca si mohli názov svojej obce preniesť aj do Liptova. Jeden z obdarovaných bol teda aj Ján zvaný Gallicus (priezviská v tom čase neexistovali). Ján Galliscus sa stal postupne vlastníkom celého neskoršieho územia Vlách. Jeho potomkovia, žijúci vo Vlachoch, používali maďarský názov v predikáte. V 16. storočí, v čase renesancie a používania archaickej slovenčiny aj v úradnom styku, používali slovenský prídomok – Vlašský. Aj keď spomínaný Juraj Vlašský daroval svoj majetok cirkvi (fare v Liptovskej Mare), väčšina rodových majetkov sa v priebehu 16. storočia dostala do rúk Kubíniovcov. Susedná dedina Vlašky vznikla niekedy na prelome 13. a 14. storočia nepochybne na podnet zemanov z Vlách. V listinách sa názov obce vyskytuje v maďarskom tvare „Kysolazy“, teda Malé Vlachy. V 15. – 16. storočí patrila zemanom Demkeovcom, ktorým patrila aj susedná dedina Vrbie, ktorá sa prvýkrát spomína až v roku 1549. Vznikla na území Vlašiek a išlo len o malú zemiansku dedinu s rozsahom jednej usadlosti. Niekedy v období konca 13. storočia vznikla v blízkosti Vlách aj dedina Krmeš, dobovo nazývaná Oztoj. V 14. storočí dedina patrila tunajším zemanom, jeden z nich Juraj používal prezývku Krmeš – „Kurmus de Oztoy“. Vlachy boli v roku 1536 zdanené od dvoch brán (pôrt), v rokoch 1549 a 1588 len do jednej a v roku 1596 dokonca od štvrť brány. Svedčí to o postupnom schudobňovaní tunajšieho sedliackeho obyvateľstva. Koncom 16. storočia tu boli len dve sedliacke rodiny a 6 želiarskych rodín. Majetok Vlašiek postupne prechádzal do rúk fary v Liptovskej Mare. Vo Vrbí stála na konci 16. storočia jedna kúria miestnych zemanov s priľahkými stavbami a obydliami pre tri želiarske rodiny, zabezpečujúce chod tunajšieho majera. Krmeš v tom čase patril k najmenším dedinám na Liptove.