Obec Vlachy

Obec Vlachy

..
..
..
..

Obec Vlachy / Dobrovoľný Hasičský Zbor

Dobrovoľný Hasičský Zbor
..

Aktuálne informácie o živote našich hasičov tu: 

http://dhz-krmes.webnode.sk/

Administrátor obecnej web stránky nezodpovedá za prípadné chyby na uvedenej webovej stránke DHZ Krmeš - Vlachy.



História hasičstva v obci Vlachy miestna časť Krmeš

Hasičstvu v tedajšej obci Krmeš sa nevenovala pozornosť. Všetky sily boli sústredené v obci Vlachy. Občania z Krmeša chodili do obce Vlachy, kde boli členmi hasičského dobrovoľného zboru Vlachy. Po požiari, ktorý vznikol úderom blesku do humna v januári roku 1953 v obci Krmeš sa ukázala potreba hasičskej jednotky aj v tejto obci, pretože kým prišla hasičská jednotka z Vlách humno ľahlo popolom.
Po tomto požiari sa začala formovať hasičská jednotka v Krmeši. Najväčším iniciátorom vzniku dobrovoľnej hasičskej jednotky bol Matej Dropa. Pod jeho vedením sa podarilo rozvinúť hasičské družstvo. V tomto období začali pôsobiť v obci dva hasičské družstvá. Dobrovoľný hasičský zbor Krmeš bol zaregistrovaný v roku 1954.
Výstroj jednotky nebola bohvieaká, ale po určitom období bola doplnená. Ako prvá striekačka bola ručná pumpa. V neskoršom období bola vymenená za PS-8. Okresný výbor zabezpečil dobrovoľnému hasičskému zboru vychádzkové aj zásahové uniformy. Prvá zbrojnica bola v tedajšej zvonici, tu bol uložený materiál a striekačka. Drevená zvonica sa začala rozpadať a po vysporiadaní pozemkov bola začiatkom 60-tych rokov svojpomocne postavená terajšia zbrojnica i zo zvonicou (zvon bol prenesený zo starej zvonice). Ako prví členovia hasičskej jednotky v Krmeši boli hlavne mladí chlapci, ktorý sa práve vrátili z vojenčiny.
 
 
Prvý výbor dobrovoľného hasičského zboru:
 
Predseda:
Droppa Matej
 
Veliteľ:
Moravčík Ján
 
Členovia:
Droppa Ladislav
Madliak Anton
Madliak Vladimír
Madliak Milan
Hlavatý Vladimír
Madliak Ján
Bačík Elo
 
V tomto období (50-te roky) sa družstvo zúčastňovalo aj súťaží. Nemali iných prostriedkov na dopravu ako rebrinák, na ktorý naložili potrebný materiál a išli. Súťaže prebiehali veľmi jednoducho.
 
V tomto období si na svoju činnosť museli hasiči zarobiť svojpomocne. Organizovali každú druhú nedeľu (od 14:00 do 24:00 hod.) zábavy, kde hrávali rôzne kapely z blízkeho okolia. Neskôr na ich činnosť začal prispievať Miestny národný výbor.
 
Keď sa začali tvoriť okrsky, patrili sme spolu s Vlaškami, Vlachmi, Malatínmi a Partizánskou Ľupčou do jedného okrsku.
 
Od roku 1953 v miestnej časti Krmeš nehorelo.
Väčšina písomných dokumentov sa nezachovala a dokumenty sa ďalej hľadajú a spracúvajú. Preto prosíme všetkých spoluobčanov, ktorí majú nejaké takéto dokumenty (písomnosti, fotografie, materiál) o ich zapožičanie na ďalšie spísanie našej histórie.
 
NAŠE AKTIVITY:
Dobrovoľný Hasičský Zbor
Obec Vlachy, spolu s miestnymi časťami Vlašky a Krmeš, sa nachádza v severnej časti stredného Slovenska, asi 16 km od mesta Liptovský Mikuláš, ktorý je administratívnym centrom regiónu Liptov. Katastrálne územia obcí sa nachádzajú v centrálnej časti liptovskej kotliny a obsahujú i časť vodného diela Liptovská. Mara, vrátane priehradného múru a časť plochy vyrovnávacej nádrže Bešeňová. Katastrálnym územím prechádzajú dôležité dopravné tepny regionálneho a republikového významu - diaľnica D1 a železničná trať Bratislava – Košice. Po zatopení obcí vodami Liptovskej Mary pripadla časť katastra obce Sokolče do správy obce Vlachy, čím celková katastra má rozlohu 1,118 ha. Tým sa obec radí medzi stredne veľké obce v rámci okresu Liptovský Mikuláš.Okolie Vlách bolo osídlené už vo veľkomoravskom období, čomu nasvedčujú archeologické nálezy keramiky z údolia malatínskeho potoka v chotári Vlách. Niekedy na prelome 12. a 13. storočia vznikla na území dnešných Vlách dedina vyskytujúca sa v dobových dokumentoch pod názvom „villa Latina“, resp. „villa Latinorum“, či v maďarčine „Olozi“, čo v preklade znamená dedina „Latiníkov“ – románskych hostí (Valónov). Išlo o osadu, vybudovanú staviteľmi (kamenári) Liptovského hradu – Valónmi, ktorí prišli do Liptova zo Spiša. Prvýkrát sa dedina spomína v listine kráľa Bela IV. z roku 1262, ktorou daroval Jánovi, zvanému Gallicus územie v rozsahu 4 popluží západným smerom od Vlách s podmienkou, že počas vojenskej výpravy musí zabezpečovať ochranu Liptovského hradu. V roku 1262 bola stavba Liptovského hradu dokončená a viacerí významní remeselníci boli za svoju dobrú prácu kráľom odmenení a dostali donáciu na pôdu v Liptove. Dokonca si mohli názov svojej obce preniesť aj do Liptova. Jeden z obdarovaných bol teda aj Ján zvaný Gallicus (priezviská v tom čase neexistovali). Ján Galliscus sa stal postupne vlastníkom celého neskoršieho územia Vlách. Jeho potomkovia, žijúci vo Vlachoch, používali maďarský názov v predikáte. V 16. storočí, v čase renesancie a používania archaickej slovenčiny aj v úradnom styku, používali slovenský prídomok – Vlašský. Aj keď spomínaný Juraj Vlašský daroval svoj majetok cirkvi (fare v Liptovskej Mare), väčšina rodových majetkov sa v priebehu 16. storočia dostala do rúk Kubíniovcov. Susedná dedina Vlašky vznikla niekedy na prelome 13. a 14. storočia nepochybne na podnet zemanov z Vlách. V listinách sa názov obce vyskytuje v maďarskom tvare „Kysolazy“, teda Malé Vlachy. V 15. – 16. storočí patrila zemanom Demkeovcom, ktorým patrila aj susedná dedina Vrbie, ktorá sa prvýkrát spomína až v roku 1549. Vznikla na území Vlašiek a išlo len o malú zemiansku dedinu s rozsahom jednej usadlosti. Niekedy v období konca 13. storočia vznikla v blízkosti Vlách aj dedina Krmeš, dobovo nazývaná Oztoj. V 14. storočí dedina patrila tunajším zemanom, jeden z nich Juraj používal prezývku Krmeš – „Kurmus de Oztoy“. Vlachy boli v roku 1536 zdanené od dvoch brán (pôrt), v rokoch 1549 a 1588 len do jednej a v roku 1596 dokonca od štvrť brány. Svedčí to o postupnom schudobňovaní tunajšieho sedliackeho obyvateľstva. Koncom 16. storočia tu boli len dve sedliacke rodiny a 6 želiarskych rodín. Majetok Vlašiek postupne prechádzal do rúk fary v Liptovskej Mare. Vo Vrbí stála na konci 16. storočia jedna kúria miestnych zemanov s priľahkými stavbami a obydliami pre tri želiarske rodiny, zabezpečujúce chod tunajšieho majera. Krmeš v tom čase patril k najmenším dedinám na Liptove.