Obec Vlachy

Obec Vlachy

..
..
..
..

Obec Vlachy / Klub Aerobik

Klub Aerobik
..

Klub Aerobik vznikol asi pred desiatimi rokmi (1998-99). Tento nápad vznikol na podnet Mirky Urbanovej a Beatky Petőczovej, keď si išli raz zacvičiť do Liptovských Kľačian. Zapáčilo sa im to a oslovili ďalšie ženy (Viera Ferleťáková, Jana Ďurišová, Danka Šuryová, Ľubica Štetková, Denisa Foldová, Petra Moravčíková, Táňa Hricová, Táňa Martonová, Danka Zárubová,...) Prvýkrát sa začalo cvičiť v kultúrnom dome vo Vlaškách. Vtedajší pán starosta Ján Švec poskytol tieto priestory, pretože boli dosť veľké na taký počet žien. Raz nás prišlo rekordných 40 žien. Na jedno cvičenie sa prišiel aj sám pozrieť a bol milo prekvapený z toľkého záujmu. Odvtedy nás podporoval pri každej akcii.

 
Začali sme s akciami:
 
Fašiangová bursa » ktorá mala vždy veľký úspech a traduje sa dodnes
Fašiangová zábava » robievala sa v kultúrnom dome v Krmeši
Karneval » tradičná zábava pre deti s množstvom sladkých odmien
Majáles » robil sa vonku pri kultúrnom dome v Krmeši
Deň detí » sa oslavoval súťažami o pekné ceny na ihrisku vo Vlachoch
Maratón » robievali sa v lete na ihrisku, na hoteli Jamajka, v Dúbrave...
Deň Liptákov » zúčastnili sme sa s obecným úradom na jeho organizovaní
Otváranie kultúrneho domu Vlachy » pomáhali sme s upratovaním, prípravou občerstvenia a zabezpečením zábavy
 
Niektoré akcie boli neziskové, ale z ostatného zisku sme si zakúpili stroje na cvičenie (2x stacionárny bicykel, 1x lavička, 1x Orbitreck, 10x steper) a magnetofón. Potom sme sa z Vlašiek presťahovali do športovej miestnosti na ihrisku vo Vlachoch, kde sme si zakúpili koberec, žalúzie a konektor. Bolo to bližšie a výhodnejšie pre všetkých. Bohužiaľ odtiaľto nám magnetofón ukradli, tak sme si zakúpili nový a vylepšený CD prehrávač. Po otvorení kultúrneho domu vo Vlachoch sme cvičievali tu. V zime tu bolo príjemne teplo a v lete osviežujúco chladno.
 
Na začiatku sme cvičili 3x do týždňa a predcvičovala Beatka, neskôr sa to zredukovalo na 2x do týždňa (pondelok a štvrtok). Po zdravotných ťažkostiach Beatky predcvičuje Evka Rybárska. Príďte si aj vy zacvičiť. Tešíme sa na Vás každý utorok a stredu a každý druhý piatok o 18.45 hod.
Obec Vlachy, spolu s miestnymi časťami Vlašky a Krmeš, sa nachádza v severnej časti stredného Slovenska, asi 16 km od mesta Liptovský Mikuláš, ktorý je administratívnym centrom regiónu Liptov. Katastrálne územia obcí sa nachádzajú v centrálnej časti liptovskej kotliny a obsahujú i časť vodného diela Liptovská. Mara, vrátane priehradného múru a časť plochy vyrovnávacej nádrže Bešeňová. Katastrálnym územím prechádzajú dôležité dopravné tepny regionálneho a republikového významu - diaľnica D1 a železničná trať Bratislava – Košice. Po zatopení obcí vodami Liptovskej Mary pripadla časť katastra obce Sokolče do správy obce Vlachy, čím celková katastra má rozlohu 1,118 ha. Tým sa obec radí medzi stredne veľké obce v rámci okresu Liptovský Mikuláš.Okolie Vlách bolo osídlené už vo veľkomoravskom období, čomu nasvedčujú archeologické nálezy keramiky z údolia malatínskeho potoka v chotári Vlách. Niekedy na prelome 12. a 13. storočia vznikla na území dnešných Vlách dedina vyskytujúca sa v dobových dokumentoch pod názvom „villa Latina“, resp. „villa Latinorum“, či v maďarčine „Olozi“, čo v preklade znamená dedina „Latiníkov“ – románskych hostí (Valónov). Išlo o osadu, vybudovanú staviteľmi (kamenári) Liptovského hradu – Valónmi, ktorí prišli do Liptova zo Spiša. Prvýkrát sa dedina spomína v listine kráľa Bela IV. z roku 1262, ktorou daroval Jánovi, zvanému Gallicus územie v rozsahu 4 popluží západným smerom od Vlách s podmienkou, že počas vojenskej výpravy musí zabezpečovať ochranu Liptovského hradu. V roku 1262 bola stavba Liptovského hradu dokončená a viacerí významní remeselníci boli za svoju dobrú prácu kráľom odmenení a dostali donáciu na pôdu v Liptove. Dokonca si mohli názov svojej obce preniesť aj do Liptova. Jeden z obdarovaných bol teda aj Ján zvaný Gallicus (priezviská v tom čase neexistovali). Ján Galliscus sa stal postupne vlastníkom celého neskoršieho územia Vlách. Jeho potomkovia, žijúci vo Vlachoch, používali maďarský názov v predikáte. V 16. storočí, v čase renesancie a používania archaickej slovenčiny aj v úradnom styku, používali slovenský prídomok – Vlašský. Aj keď spomínaný Juraj Vlašský daroval svoj majetok cirkvi (fare v Liptovskej Mare), väčšina rodových majetkov sa v priebehu 16. storočia dostala do rúk Kubíniovcov. Susedná dedina Vlašky vznikla niekedy na prelome 13. a 14. storočia nepochybne na podnet zemanov z Vlách. V listinách sa názov obce vyskytuje v maďarskom tvare „Kysolazy“, teda Malé Vlachy. V 15. – 16. storočí patrila zemanom Demkeovcom, ktorým patrila aj susedná dedina Vrbie, ktorá sa prvýkrát spomína až v roku 1549. Vznikla na území Vlašiek a išlo len o malú zemiansku dedinu s rozsahom jednej usadlosti. Niekedy v období konca 13. storočia vznikla v blízkosti Vlách aj dedina Krmeš, dobovo nazývaná Oztoj. V 14. storočí dedina patrila tunajším zemanom, jeden z nich Juraj používal prezývku Krmeš – „Kurmus de Oztoy“. Vlachy boli v roku 1536 zdanené od dvoch brán (pôrt), v rokoch 1549 a 1588 len do jednej a v roku 1596 dokonca od štvrť brány. Svedčí to o postupnom schudobňovaní tunajšieho sedliackeho obyvateľstva. Koncom 16. storočia tu boli len dve sedliacke rodiny a 6 želiarskych rodín. Majetok Vlašiek postupne prechádzal do rúk fary v Liptovskej Mare. Vo Vrbí stála na konci 16. storočia jedna kúria miestnych zemanov s priľahkými stavbami a obydliami pre tri želiarske rodiny, zabezpečujúce chod tunajšieho majera. Krmeš v tom čase patril k najmenším dedinám na Liptove.