Obec Vlachy

Obec Vlachy

..
..
..
..

Obec Vlachy / Futbalový klub Vlachy

Futbalový klub Vlachy
..

Najväčšia sila športu je v jeho ušľachtilých ideáloch, že šport je pre všetkých ľudí na svete. Šport nie je ani prepych minulosti, ani činnosť, ktorú ľudia konajú s dostatkom voľného času, nie je tolen forma súťaže, ktorou sa mô kompenzovať duševná činnosť. Pre každého poskytuje šport príležitosť na sebazdokonaľovanie bez ohľadu na profesiu alebo na to, aké má postavenie v spoločnosti. Je to atribút rovnosti a rovnakého stupňa a nemôže byť ničím nahradený. Preto sa tak často používa výrok - nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa. Šport nie je prostriedok na vyniknutie mimoriadnych jedincov, ale ako neoddeliteľná celoživotná výchova človeka.

Veľký šport vychádza práve z dedinských - obecných klubov. K tomu sú potrební zanietení nadšenci, organizátori, ktorí sú v správnom čase na správnom mieste, či už dnes, či pred päťdesiatimi rokmi.

Futbalový klub vo Vlachoch založili nadšenci futbalu v roku 1957. V tom čase to boli Vladimír Trnovský, Jozef Grieš, Dušan Bruncko, Miroslav Spitka, Ladislav Stankoviansky, Miroslav Kasanický, Pauko, Jaroslav Kollár.

 

O pár rokov neskôr sa mužstvo omladilo: Ivan Kamhal, Dušan Heinrich, Tibor Chlebo, Dušan Bruncko, Ľudo Madliak, Rudolf Mikita, Vlasto Hric, Dušan Molek, Jozef Stankoviansky, Julo Rybársky (z Vrbie), Laco Stankoviansky, Koloman Sirotiak.

 

 

Futbalisti pri stavbe autobusovaj garáže:

 

 

 

 

ZŠ Vlachy - 9. ročník - Peter Droppa, Roman Heinrich, Lubo Krajčí, Antol Lubo, Jozef Líška, Vladimír Kubáň,
spodný rad - Miloš Gemzický, Ján Krajčí, Vladimír Ličko, Ondrej Rybársky, Eduard Gemzický, Dušan Hric

 

 

 

Mužstvo Vlachy - Rudolf Krčula, Ján Pauko, Ondrej Onody, Miroslav Hric, Tibor Chlebo, Zdeno Gejdoš, Vladimír Hric, Ivan Hric, spodný rad - Anton Stankoviansky, Ladislav Ílek, Dušan Kamhal, Milan Tomo, Ondrej Rybársky, Ján Tomo.

 

 

 

Mužstvo Vlachy - tréneri Vladimír Bruncko, Anton Madliak, Ladislav Stankoviansky, hráči - Vladimír Kordoš, Ján Zvolenský, Ivan Hric, Dušan Hric, Július Kubasák, Ján Rybársky, Dušan Droppa, Dušan Janšo, Milan Moravčík,
spodný rad - Pavol Ďuriš, Miroslav Hric, Július Bruncko, Ladislav Stankoviansky, Miroslav Tomo, Branislav Trnovský

 

 

 

Obec Vlachy, spolu s miestnymi časťami Vlašky a Krmeš, sa nachádza v severnej časti stredného Slovenska, asi 16 km od mesta Liptovský Mikuláš, ktorý je administratívnym centrom regiónu Liptov. Katastrálne územia obcí sa nachádzajú v centrálnej časti liptovskej kotliny a obsahujú i časť vodného diela Liptovská. Mara, vrátane priehradného múru a časť plochy vyrovnávacej nádrže Bešeňová. Katastrálnym územím prechádzajú dôležité dopravné tepny regionálneho a republikového významu - diaľnica D1 a železničná trať Bratislava – Košice. Po zatopení obcí vodami Liptovskej Mary pripadla časť katastra obce Sokolče do správy obce Vlachy, čím celková katastra má rozlohu 1,118 ha. Tým sa obec radí medzi stredne veľké obce v rámci okresu Liptovský Mikuláš.Okolie Vlách bolo osídlené už vo veľkomoravskom období, čomu nasvedčujú archeologické nálezy keramiky z údolia malatínskeho potoka v chotári Vlách. Niekedy na prelome 12. a 13. storočia vznikla na území dnešných Vlách dedina vyskytujúca sa v dobových dokumentoch pod názvom „villa Latina“, resp. „villa Latinorum“, či v maďarčine „Olozi“, čo v preklade znamená dedina „Latiníkov“ – románskych hostí (Valónov). Išlo o osadu, vybudovanú staviteľmi (kamenári) Liptovského hradu – Valónmi, ktorí prišli do Liptova zo Spiša. Prvýkrát sa dedina spomína v listine kráľa Bela IV. z roku 1262, ktorou daroval Jánovi, zvanému Gallicus územie v rozsahu 4 popluží západným smerom od Vlách s podmienkou, že počas vojenskej výpravy musí zabezpečovať ochranu Liptovského hradu. V roku 1262 bola stavba Liptovského hradu dokončená a viacerí významní remeselníci boli za svoju dobrú prácu kráľom odmenení a dostali donáciu na pôdu v Liptove. Dokonca si mohli názov svojej obce preniesť aj do Liptova. Jeden z obdarovaných bol teda aj Ján zvaný Gallicus (priezviská v tom čase neexistovali). Ján Galliscus sa stal postupne vlastníkom celého neskoršieho územia Vlách. Jeho potomkovia, žijúci vo Vlachoch, používali maďarský názov v predikáte. V 16. storočí, v čase renesancie a používania archaickej slovenčiny aj v úradnom styku, používali slovenský prídomok – Vlašský. Aj keď spomínaný Juraj Vlašský daroval svoj majetok cirkvi (fare v Liptovskej Mare), väčšina rodových majetkov sa v priebehu 16. storočia dostala do rúk Kubíniovcov. Susedná dedina Vlašky vznikla niekedy na prelome 13. a 14. storočia nepochybne na podnet zemanov z Vlách. V listinách sa názov obce vyskytuje v maďarskom tvare „Kysolazy“, teda Malé Vlachy. V 15. – 16. storočí patrila zemanom Demkeovcom, ktorým patrila aj susedná dedina Vrbie, ktorá sa prvýkrát spomína až v roku 1549. Vznikla na území Vlašiek a išlo len o malú zemiansku dedinu s rozsahom jednej usadlosti. Niekedy v období konca 13. storočia vznikla v blízkosti Vlách aj dedina Krmeš, dobovo nazývaná Oztoj. V 14. storočí dedina patrila tunajším zemanom, jeden z nich Juraj používal prezývku Krmeš – „Kurmus de Oztoy“. Vlachy boli v roku 1536 zdanené od dvoch brán (pôrt), v rokoch 1549 a 1588 len do jednej a v roku 1596 dokonca od štvrť brány. Svedčí to o postupnom schudobňovaní tunajšieho sedliackeho obyvateľstva. Koncom 16. storočia tu boli len dve sedliacke rodiny a 6 želiarskych rodín. Majetok Vlašiek postupne prechádzal do rúk fary v Liptovskej Mare. Vo Vrbí stála na konci 16. storočia jedna kúria miestnych zemanov s priľahkými stavbami a obydliami pre tri želiarske rodiny, zabezpečujúce chod tunajšieho majera. Krmeš v tom čase patril k najmenším dedinám na Liptove.