Obec Vlachy

Obec Vlachy

..
..
..
..

Obec Vlachy / Evanjelický farský úrad a.v. Partizánska Ľupča

Evanjelický farský úrad a.v. Partizánska Ľupča
..
Obyvateľstvo Vlách a susedných dedín od stredoveku patrili ku farnosti Svätej Panny Márie v Liptovskej Mare. Najstaršia sakrálna stavba v Liptovskej Mare pochádzala z 10.-12. storočia. V druhej tretine 13. storočia bol v Liptovskej Mare postavený ranogotický kostol. Prvá písomná zmienka o tomto kostole je z roku 1288, v rámci majetkoprávnej listiny, kde sa spomína Mikus, liptovský vicearchidiakon a farár v Liptovskej Mare. Táto skutočnosť by mohla nasvedčovať tomu, že svätomarský kostol bol od svojho začiatku správnym centrom liptovského vicearchidikonátu, ktorým zostal aj v rámci náboženských búrok v 16. storočí, keď miestny evanjelický farár Melchior Duchoň, ktorý bol v rokoch 1580 - 1592 liptovským seniorom stál na čele Liptovského konkubernia. Do rúk katolíkov sa kostol nakrátko vrátil až v roku 1648.
Evanjelické obyvateľstvo z Vlách a okolia sa po roku 1686 pripojilo k evanjelickému zboru v Paludzi, kde bol v roku 1693 postavený prvý drevený artikulárny chrám. V roku 1783 sa na základe rozhodnutia kráľovskej rady utvoril samostatný evanjelický cirkevný zbor v Nemeckej Ľupči s fíliami: Malatíny, Ľubeľa, Krmeš, Dúbrava, Liptovská Štiavnica, Štiavnička, Ružomberok, Ludrová, Biely Potok, Ľubochňa, Lisková, Kalameny, Lúčky, Potok a Vrbie. Kráľovská rada dovolila postaviť v Ľupči modlitebňu a faru.

História Cirkevného zboru ECAV na Slovensku Partizánska Ľupča

Cirkevný zbor v Partizánskej Ľupči patrí medzi najstaršie a najrozsiahlejšie cirkevné zbory na Slovensku. Patrí doň 16 dedín dolného Liptova. V roku 2012 sme si pripomenuli 485. výročie prvej písomnej zmienky o evanjelickej cirkvi vo vtedajšom slávnom kráľovskom mestečku Nemecká Ľupča. Od roku 1525 evanjelici v Nemeckej Ľupči užívali obidva kostoly, malý - špitálsky kostol na začiatku mesta a hlavný mestský chrám sv. Matúša na námestí.

Práve v roku 1525 sa evanjelici pustili do stavby mestskej veže, ktorá je najvyššou vežou na Liptove. Prvým evanjelickým Slova Božieho kazateľom cirkevného zboru bol Jozef Špetinger. Od roku 1525 – do súčasnosti v zbore pôsobilo 33 kňazov. Z nich bolo množstvo významných dejateľov a  cirkevných funkcionárov.

Od 16. storočia v Ľupči pôsobila významná evanjelická latinská škola. V 19. storočí bola postavená nová evanjelická škola – dnešný kultúrny dom na námestí obce. Avšak tak, ako celé vtedajšie Uhorsko, aj Nemeckú Ľupču postihla násilná rekatolizácia.

V roku 1709 boli evanjelikom obidva kostoly a fara násilne odobraté, evanjelickí kňazi boli z Ľupče vyhnaní a cirkevný zbor na vyše 70 rokov zanikol. Od roku 1693 – do roku 1783 patrila Nemecká Ľupča k artikulárnemu zboru v Paludzi. Medzičasom v rokoch 1704 – 1709 účinkoval v Ľupči evanjelický farár Ondrej Ždánsky.

Cirkevný zbor sa obnovil až po tolerančnom patente, vydanom cisárom Jozefom II. v roku 1782 a hneď na jar v roku 1783, za účinkovania kňaza Pavla Šramku, sa veriaci pustili do stavby dreveného kostola, ktorý bol za neuveriteľných 5 mesiacov dokončený a na sviatok evanjelistu sv. Matúša 21. septembra 1783 posvätený.

Jednalo sa o veľký drevený chrám a základy tohto chrámu sú ešte aj dnes viditeľné na pravom brehu potoka Ľupčianky, medzi terajším chrámom a farou. Tento chrám slúžil veriacim do roku 1876, kedy pri veľkom požiari Ľupče 28.4.1876 vyhorel.

Z tohto chrámu sa podarilo zachrániť vzácne drevené, pozlátene plastiky Mojžiša a Árona, oltárny obraz ukrižovania Krista Pána a dva veľké dvojramenné kríže.

Evanjelický a. v. chrám Boží v Partizánskej Ľupči

V roku 1880 sa cirkevný zbor rozhodol pustiť do stavby nového, terajšieho, monumentálneho chrámu Božieho aj s vežou.

Plány na tento chrám vypracoval a celú staviteľskú prácu viedol staviteľ Félix Bulla z Dolného Kubína. Kostol je postavený v byzantskom slohu a má 1200 miest na sedenie.  Pre náročnosť stavby a nedostatok financií stavbu chrámu niekoľkokrát prerušili. Celkove sa tento Boží chrám aj s vežou staval 7 rokov a náklady na stavbu činili 25 000 zlatých. Dokončený a posvätený bol v nedeľu po Matúšovi, dňa 25. septembra v roku 1887.

Zo starého chrámu, ktorý medzičasom vyhorel bol do nového kostola prenesený a  do oltára osadený vzácny oltárny obraz ukrižovanie Pána Ježiša. Jedná sa o výnimočné oltárne zobrazenie najväčšieho evanjelického sviatku - Veľkého piatku, s hlbokým dogmatickým rozmerom dvoch evanjelických sviatostí, Krstu svätého a svätej Večere Pánovej. 

V roku 1937 na pamiatku polstoročnice chrámu boli pre kostol v Trnave uliate 3 veľké zvony, ktorých hlahol nám znie až do dnešných dní. Za zaujímavosť stojí zmienka, že v našom cirkevnom zbore sa až doposiaľ zachoval krásny zvyk slávnostného zvonenia na pamiatku reformácie.

Každý rok 31. októbra, v tento pre nás evanjelikov významný deň, zvonia všetky zvony tohto chrámu počas celej jednej hodiny a to ráno od 5. - do 6. hodiny. Evanjelické rodiny počas zvonenia zapaľujú v oknách svojich domov sviečky a konajú sa domáce pobožnosti.

Evanjelická fara je z roku 1525, prestavovaná v roku 1687. Do roku 1785 v nej bývala rodina Rumanová. V roku 1785 bol dom Márie Rumanovej odkúpený na evanjelickú faru. Za zmienku stojí skutočnosť, že práve na tejto fare do r. 1643 bývala vdova po veľkom evanjelickom martýrovi, skladateľovi duchovných piesni a autorovi Citari Sanctorum Jurajovi Tranovskom. Kostol a fara boli generálne opravené v roku 2010 a 2013.

Významní dejatelia a osobnosti Cirkevného zboru v Partizánskej Ľupči

V Cirkevnom zbore pôsobili tri pokolenia kňazov Mokošíniovcov, kňazi: Žigmund Chalupka, Ondrej Ždánsky, Pavel Šramko, Adam a Móric Philadelphyovci, niekdajší generálny biskup Vladimír Pavel Čobrda a profesor Ján Jamnický.

Z Cirkevného zboru v Partizánskej Ľupči pochádzajú aj mnohí významní rodáci a osobnosti:

Miloš Krno - spisovateľ a publicista. Daniel Bella – krajanský pracovník, evanjelický kňaz. Cyril Bodický – náboženský spisovateľ, evanjelický kňaz. Cyril Azor – náboženský spisovateľ, evanjelický kňaz.  Ján Jaroslav Kmeť – básnik, evanjelický kňaz a ľudový liečiteľ. Johana Lehotská rod. Vyšná - jedna z prvých poetiek na Liptove. Jozef Krčméry – evanjelický kňaz a náboženský spisovateľ. Ján Krman – učiteľ, spisovateľ a vydavateľ učebných pomôcok.                     Samuel Chalupka – evanjelický kňaz a autor duchovných piesní. Daniel Basilius – polyhistor, profesor matematiky, fyziky, astronómie a hebrejčiny. Jozef Nedobrý – evanjelický kňaz, pedagóg a redaktor, Fedor Ruppeldt - evanjelický biskup a martýr.

Súčasnosť

Cirkevný zbor v Partizánskej Ľupči má v súčasnosti 1000 členov, bývajúcich v 16.-tich okolitých obciach. Služby Božie sa pravidelne konajú na 4 bohoslužobných miestach. Konajú sa aj stredtýžňové, ranné, večerné, detské Služby Božie a Biblické hodiny. V zbore pôsobia 2 spevokoly. Náboženstvo sa vyučuje na 4. základných školách.                   

„Hospodin je s nami – Sion pod Tatrami...“

 

Video: Roky 2009 - 2013 v Cirkevnom zbore Partizánska Ľupča očami zborového farára Mgr. Jána Molčana:


http://www.youtube.com/watch?v=TJe-_hsU43s&feature=youtu.be



Obec Vlachy, spolu s miestnymi časťami Vlašky a Krmeš, sa nachádza v severnej časti stredného Slovenska, asi 16 km od mesta Liptovský Mikuláš, ktorý je administratívnym centrom regiónu Liptov. Katastrálne územia obcí sa nachádzajú v centrálnej časti liptovskej kotliny a obsahujú i časť vodného diela Liptovská. Mara, vrátane priehradného múru a časť plochy vyrovnávacej nádrže Bešeňová. Katastrálnym územím prechádzajú dôležité dopravné tepny regionálneho a republikového významu - diaľnica D1 a železničná trať Bratislava – Košice. Po zatopení obcí vodami Liptovskej Mary pripadla časť katastra obce Sokolče do správy obce Vlachy, čím celková katastra má rozlohu 1,118 ha. Tým sa obec radí medzi stredne veľké obce v rámci okresu Liptovský Mikuláš.Okolie Vlách bolo osídlené už vo veľkomoravskom období, čomu nasvedčujú archeologické nálezy keramiky z údolia malatínskeho potoka v chotári Vlách. Niekedy na prelome 12. a 13. storočia vznikla na území dnešných Vlách dedina vyskytujúca sa v dobových dokumentoch pod názvom „villa Latina“, resp. „villa Latinorum“, či v maďarčine „Olozi“, čo v preklade znamená dedina „Latiníkov“ – románskych hostí (Valónov). Išlo o osadu, vybudovanú staviteľmi (kamenári) Liptovského hradu – Valónmi, ktorí prišli do Liptova zo Spiša. Prvýkrát sa dedina spomína v listine kráľa Bela IV. z roku 1262, ktorou daroval Jánovi, zvanému Gallicus územie v rozsahu 4 popluží západným smerom od Vlách s podmienkou, že počas vojenskej výpravy musí zabezpečovať ochranu Liptovského hradu. V roku 1262 bola stavba Liptovského hradu dokončená a viacerí významní remeselníci boli za svoju dobrú prácu kráľom odmenení a dostali donáciu na pôdu v Liptove. Dokonca si mohli názov svojej obce preniesť aj do Liptova. Jeden z obdarovaných bol teda aj Ján zvaný Gallicus (priezviská v tom čase neexistovali). Ján Galliscus sa stal postupne vlastníkom celého neskoršieho územia Vlách. Jeho potomkovia, žijúci vo Vlachoch, používali maďarský názov v predikáte. V 16. storočí, v čase renesancie a používania archaickej slovenčiny aj v úradnom styku, používali slovenský prídomok – Vlašský. Aj keď spomínaný Juraj Vlašský daroval svoj majetok cirkvi (fare v Liptovskej Mare), väčšina rodových majetkov sa v priebehu 16. storočia dostala do rúk Kubíniovcov. Susedná dedina Vlašky vznikla niekedy na prelome 13. a 14. storočia nepochybne na podnet zemanov z Vlách. V listinách sa názov obce vyskytuje v maďarskom tvare „Kysolazy“, teda Malé Vlachy. V 15. – 16. storočí patrila zemanom Demkeovcom, ktorým patrila aj susedná dedina Vrbie, ktorá sa prvýkrát spomína až v roku 1549. Vznikla na území Vlašiek a išlo len o malú zemiansku dedinu s rozsahom jednej usadlosti. Niekedy v období konca 13. storočia vznikla v blízkosti Vlách aj dedina Krmeš, dobovo nazývaná Oztoj. V 14. storočí dedina patrila tunajším zemanom, jeden z nich Juraj používal prezývku Krmeš – „Kurmus de Oztoy“. Vlachy boli v roku 1536 zdanené od dvoch brán (pôrt), v rokoch 1549 a 1588 len do jednej a v roku 1596 dokonca od štvrť brány. Svedčí to o postupnom schudobňovaní tunajšieho sedliackeho obyvateľstva. Koncom 16. storočia tu boli len dve sedliacke rodiny a 6 želiarskych rodín. Majetok Vlašiek postupne prechádzal do rúk fary v Liptovskej Mare. Vo Vrbí stála na konci 16. storočia jedna kúria miestnych zemanov s priľahkými stavbami a obydliami pre tri želiarske rodiny, zabezpečujúce chod tunajšieho majera. Krmeš v tom čase patril k najmenším dedinám na Liptove.