Obec Vlachy

Obec Vlachy

..
..
..
..

Obec Vlachy / Rímsko katolícky farský úrad Liptovský Michal

Rímsko katolícky farský úrad Liptovský Michal
..
Obyvateľstvo Vlách a susedných dedín od stredoveku patrili ku farnosti Svätej Panny Márie v Liptovskej Mare. Najstaršia sakrálna stavba v Liptovskej Mare pochádzala z 10.-12. storočia. V druhej tretine 13. storočia bol v Liptovskej Mare postavený ranogotický kostol. Prvá písomná zmienka o tomto kostole je z roku 1288, v rámci majetkoprávnej listiny, kde sa spomína Mikus, liptovský vicearchidiakon a farár v Liptovskej Mare. Táto skutočnosť by mohla nasvedčovať tomu, že svätomarský kostol bol od svojho začiatku správnym centrom liptovského vicearchidikonátu, ktorým zostal aj v rámci náboženských búrok v 16. storočí, keď miestny evanjelický farár Melchior Duchoň, ktorý bol v rokoch 1580 - 1592 liptovským seniorom stál na čele Liptovského konkubernia. Do rúk katolíkov sa kostol nakrátko vrátil až v roku 1648.

Počas svojej existencie prešiel kostol viacerými rekonštrukciami, posledná sa uskutočnila v roku 1923. Vo veži kostola sa nachádzali tri zvony. Zvon v kanonickej vizitácii z roku 1825 nazvaný "campana tertia" bol preliaty zo starého zvona v roku 1725, zvon "campana quarta" preliaty v roku 1798 a zvon, pochádzajúci z dielne Jána Kristiána Bienstocka, uliaty v roku 1732. Z týchto zvonom sa zachoval len poslende menovaný, ostatné boli v období prvej svetovej vojny použité na vojenské účely. Okrem spomínaného zvonu z roku 1732 sa vo veži kostola dnes nachádzajú ešte dva zvony Izidor a Jozef, uliate v roku 1929 vo zvonolejárni Rudolf Manoušek. V rokoch 1965 - 1974 prebiehal výskum kostola a okolia. V rokoch 1973 - 1974 boli z kostola postupne demontované dôležité výtvarné a architektonické prvky a v nasledujúcich rokoch bol okrem veže úplne rozobratý a prevezený do Múzea liptovskej dediny v Pribyline. Posledným administrátorom bol Albín Kontrík, rodák z Pittsburghu, ale rodičia pochádzali z Černovej. Bol správcom farnosti až do jej zániku pri stavbe vodného diela Liptovská Mara.

K O S T O L    SV.   M I CH A L A v Liptovskom Michale

Kostol sv. Michala archanjela, pôvodne gotický, postavený pred r. 1300, loď v 2. polovici 19. storočia prestavali. Jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria. Presbytérium zaklenuté gotickou rebrovou krížovou klenbou s lunetovým uzáverom. Rebrá s klinovým profilom sa zasekávajú do steny. Z presbytéria vedie ostroluký gotický portál do sakristie, ktorá má gotickú rebrovú krížovú klenbu so svorníkom. Rebrá dosadajú na kockové konzoly s nábežným štítkom. V sakristii sa zachovali dve úzke štrbinové gotické okná. Okná s kamenným ostením a kružbou v presbytériu a na južnej strane lode, kde je aj pôvodný gotický vstupný portál. Fasády hladké, členené len dvojstupňovými opornými piliermi. Na sedlovej streche malá strešná vežička. Výmaĺba kostola z roku 1942 od M. Štalmacha. 

Hlavný oltár barok z roku 1765 má nový obraz sv. Michala archan. od J. Hanulu z roku 1898. Kazateľnica neskororenesančná z 2. polovice 17. storočia. Krstiteľnica z 2. polovice 18. storočia, kamenná. Skrinka v stene sakristie s maĺbou Krstu Krista z roku 1763. Na parapete dreveného organového chóru obrazy apoštolov z konca 17. storočia,  premaľované v 19. storočí. Štyri kostolné zástavy s obojstrannými obrazmi od P. Bohúňa z roku 1863: sv. Ladislav otvára pramen vody a Nepoškvrnené srdce P. Márie, Cyril a Metod a Immaculata, Lúčenie sv. Cyrila a Metoda a Michal archan., sv. Štefan kráĺ a P. Mária ako kráľovna nebies. 

Zvonica, drevená šalovaná ľudová stavba, pôvodná zo 17. storočia, vo vrchole s cibuľou. Spodná časť murovaná, tvorí bránu do ohrady kostola. Zvon z roku 1794. Trojičný stĺp z roku 1823, ľudová kamenárska polychrómovaná práca.

Obec Vlachy, spolu s miestnymi časťami Vlašky a Krmeš, sa nachádza v severnej časti stredného Slovenska, asi 16 km od mesta Liptovský Mikuláš, ktorý je administratívnym centrom regiónu Liptov. Katastrálne územia obcí sa nachádzajú v centrálnej časti liptovskej kotliny a obsahujú i časť vodného diela Liptovská. Mara, vrátane priehradného múru a časť plochy vyrovnávacej nádrže Bešeňová. Katastrálnym územím prechádzajú dôležité dopravné tepny regionálneho a republikového významu - diaľnica D1 a železničná trať Bratislava – Košice. Po zatopení obcí vodami Liptovskej Mary pripadla časť katastra obce Sokolče do správy obce Vlachy, čím celková katastra má rozlohu 1,118 ha. Tým sa obec radí medzi stredne veľké obce v rámci okresu Liptovský Mikuláš.Okolie Vlách bolo osídlené už vo veľkomoravskom období, čomu nasvedčujú archeologické nálezy keramiky z údolia malatínskeho potoka v chotári Vlách. Niekedy na prelome 12. a 13. storočia vznikla na území dnešných Vlách dedina vyskytujúca sa v dobových dokumentoch pod názvom „villa Latina“, resp. „villa Latinorum“, či v maďarčine „Olozi“, čo v preklade znamená dedina „Latiníkov“ – románskych hostí (Valónov). Išlo o osadu, vybudovanú staviteľmi (kamenári) Liptovského hradu – Valónmi, ktorí prišli do Liptova zo Spiša. Prvýkrát sa dedina spomína v listine kráľa Bela IV. z roku 1262, ktorou daroval Jánovi, zvanému Gallicus územie v rozsahu 4 popluží západným smerom od Vlách s podmienkou, že počas vojenskej výpravy musí zabezpečovať ochranu Liptovského hradu. V roku 1262 bola stavba Liptovského hradu dokončená a viacerí významní remeselníci boli za svoju dobrú prácu kráľom odmenení a dostali donáciu na pôdu v Liptove. Dokonca si mohli názov svojej obce preniesť aj do Liptova. Jeden z obdarovaných bol teda aj Ján zvaný Gallicus (priezviská v tom čase neexistovali). Ján Galliscus sa stal postupne vlastníkom celého neskoršieho územia Vlách. Jeho potomkovia, žijúci vo Vlachoch, používali maďarský názov v predikáte. V 16. storočí, v čase renesancie a používania archaickej slovenčiny aj v úradnom styku, používali slovenský prídomok – Vlašský. Aj keď spomínaný Juraj Vlašský daroval svoj majetok cirkvi (fare v Liptovskej Mare), väčšina rodových majetkov sa v priebehu 16. storočia dostala do rúk Kubíniovcov. Susedná dedina Vlašky vznikla niekedy na prelome 13. a 14. storočia nepochybne na podnet zemanov z Vlách. V listinách sa názov obce vyskytuje v maďarskom tvare „Kysolazy“, teda Malé Vlachy. V 15. – 16. storočí patrila zemanom Demkeovcom, ktorým patrila aj susedná dedina Vrbie, ktorá sa prvýkrát spomína až v roku 1549. Vznikla na území Vlašiek a išlo len o malú zemiansku dedinu s rozsahom jednej usadlosti. Niekedy v období konca 13. storočia vznikla v blízkosti Vlách aj dedina Krmeš, dobovo nazývaná Oztoj. V 14. storočí dedina patrila tunajším zemanom, jeden z nich Juraj používal prezývku Krmeš – „Kurmus de Oztoy“. Vlachy boli v roku 1536 zdanené od dvoch brán (pôrt), v rokoch 1549 a 1588 len do jednej a v roku 1596 dokonca od štvrť brány. Svedčí to o postupnom schudobňovaní tunajšieho sedliackeho obyvateľstva. Koncom 16. storočia tu boli len dve sedliacke rodiny a 6 želiarskych rodín. Majetok Vlašiek postupne prechádzal do rúk fary v Liptovskej Mare. Vo Vrbí stála na konci 16. storočia jedna kúria miestnych zemanov s priľahkými stavbami a obydliami pre tri želiarske rodiny, zabezpečujúce chod tunajšieho majera. Krmeš v tom čase patril k najmenším dedinám na Liptove.