Rímsko-katolícky farský úrad Liptovský Michal
Aktuálne oznamy – Rímsko-katolícky farský úrad Liptovský Michal
Obyvateľstvo Vlách a susedných dedín od stredoveku patrili ku farnosti Svätej Panny Márie v Liptovskej Mare. Najstaršia sakrálna stavba v Liptovskej Mare pochádzala z 10. – 12. storočia. V druhej tretine 13. storočia bol v Liptovskej Mare postavený ranogotický kostol. Prvá písomná zmienka o tomto kostole je z roku 1288, v rámci majetkoprávnej listiny, kde sa spomína Mikus, liptovský vicearchidiakon a farár v Liptovskej Mare. Táto skutočnosť by mohla nasvedčovať tomu, že svätomarský kostol bol od svojho začiatku správnym centrom liptovského vicearchidikonátu, ktorým zostal aj v rámci náboženských búrok v 16. storočí, keď miestny evanjelický farár Melchior Duchoň, ktorý bol v rokoch 1580 – 1592 liptovským seniorom stál na čele Liptovského konkubernia. Do rúk katolíkov sa kostol nakrátko vrátil až v roku 1648.
Počas svojej existencie prešiel kostol viacerými rekonštrukciami, posledná sa uskutočnila v roku 1923. Vo veži kostola sa nachádzali tri zvony. Zvon v kanonickej vizitácii z roku 1825 nazvaný „campana tertia“ bol preliaty zo starého zvona v roku 1725, zvon „campana quarta“ preliaty v roku 1798 a zvon, pochádzajúci z dielne Jána Kristiána Bienstocka, uliaty v roku 1732. Z týchto zvonom sa zachoval len poslende menovaný, ostatné boli v období prvej svetovej vojny použité na vojenské účely. Okrem spomínaného zvonu z roku 1732 sa vo veži kostola dnes nachádzajú ešte dva zvony Izidor a Jozef, uliate v roku 1929 vo zvonolejárni Rudolf Manoušek. V rokoch 1965 – 1974 prebiehal výskum kostola a okolia. V rokoch 1973 – 1974 boli z kostola postupne demontované dôležité výtvarné a architektonické prvky a v nasledujúcich rokoch bol okrem veže úplne rozobratý a prevezený do Múzea liptovskej dediny v Pribyline. Posledným administrátorom bol Albín Kontrík, rodák z Pittsburghu, ale rodičia pochádzali z Černovej. Bol správcom farnosti až do jej zániku pri stavbe vodného diela Liptovská Mara.
Kostol sv. Michala v Liptovskom Michale
Kostol sv. Michala archanjela, pôvodne gotický, postavený pred r. 1300, loď v 2. polovici 19. storočia prestavali. Jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria. Presbytérium zaklenuté gotickou rebrovou krížovou klenbou s lunetovým uzáverom. Rebrá s klinovým profilom sa zasekávajú do steny. Z presbytéria vedie ostroluký gotický portál do sakristie, ktorá má gotickú rebrovú krížovú klenbu so svorníkom. Rebrá dosadajú na kockové konzoly s nábežným štítkom. V sakristii sa zachovali dve úzke štrbinové gotické okná. Okná s kamenným ostením a kružbou v presbytériu a na južnej strane lode, kde je aj pôvodný gotický vstupný portál. Fasády hladké, členené len dvojstupňovými opornými piliermi. Na sedlovej streche malá strešná vežička. Výmaľba kostola z roku 1942 od M. Štalmacha.
Hlavný oltár, barok z roku 1765, má nový obraz sv. Michala archan. od J. Hanulu z roku 1898. Kazateľnica neskororenesančná z 2. polovice 17. storočia. Krstiteľnica z 2. polovice 18. storočia, kamenná. Skrinka v stene sakristie s maľbou Krstu Krista z roku 1763. Na parapete dreveného organového chóru obrazy apoštolov z konca 17. storočia, premaľované v 19. storočí. Štyri kostolné zástavy s obojstrannými obrazmi od P. Bohúňa z roku 1863: sv. Ladislav otvára pramen vody a Nepoškvrnené srdce P. Márie, Cyril a Metod a Immaculata, Lúčenie sv. Cyrila a Metoda a Michal archan., sv. Štefan kráľ a P. Mária ako kráľovná nebies.
Zvonica, drevená šalovaná ľudová stavba, pôvodná zo 17. storočia, vo vrchole s cibuľou. Spodná časť murovaná, tvorí bránu do ohrady kostola. Zvon z roku 1794. Trojičný stĺp z roku 1823, ľudová kamenárska polychrómovaná práca.